V rámci agilných metód sa často odporúča pracovať v iteráciách. Tie totiž okrem iného umožňujú vykonávať v pravidelných intervaloch reflexiu voči stavu projektu. Jednou z takýchto reflexií je retrospektíva (inou je napríklad demo produktu). Kvalitnej retrospektíve môže stáť v ceste niekoľko prekážok. Napríklad vnútorné rozpory v tíme, nízka angažovanosť ľudí ohľadom ich práce, strach z vystupovania pred skupinou, ale aj obyčajná zábudlivosť. Práve vďaka týmto problémom je retrospektíva typ porady, ktorý si zasluhuje pozornosť a prípravu. Niekoľko veľmi dobrých tipov ako na to ponúka kniha Agile Retrospectives od autoriek Esther Derby a Diany Larsen.
Kniha začína všeobecnými radami ako viesť retrospektívu. Zaoberá sa krokmi ako vyjasnenie si cieľa, štruktúry a dĺžky retrospektívy. Ponúka postupy ako vyriešiť problémy s niektorými nežiadúcimi prejavmi ako je krik, nevhodný smiech a vystupovanie alebo aj neobvyklé ticho.
Hlavná časť knihy prestavuje katalóg rôznych aktivít, ktoré sú vhodné pre retrospektívu. Sú rozdelené do piatich oblastí totožných s piatimi fázami retrospektívy:
1. Set the Stage – aktivity na zahriatie a prebranie ľudí
2. Gather Data – získanie údajov ohľadom fungovania tímu a jeho problémov
3. Generate Insights – premena údajov na informácie; snaha nájsť podstatu problému
4. Decide what to do – rozhodnutie o ďalších krokoch v rámci riešenia problémov
5. Close retrospective – uzatváracia aktivita
Ku každej z týchto fáz retrospektívy ponúkajú autorky niekoľko rôznych aktivít, z ktorých je potrebné vybrať jednu pre vašu retrospektívu. Každá aktivita je popísaná v rovnakej štruktúre: účel, potrebný čas, popis, kroky, potrebná príprava a príklad na záver. Dokopy sa v tomto katalógu nachádza 30 rôznych aktivít, čo ja osobne považujem za dostatočnú zásobu na niekoľko mesiacov alebo rokov (podľa toho ako často retrospektívu vykonávate).
Tretia, posledná, časť knihy sa venuje rôznym druhom retrospektív. Okrem klasických iteračných retrospektív je tu priestor venovaný aj release a projektovým retrospektívam alebo spoločným retrospektívam pre viaceré oddelenia firmy. Autorky sa zaoberajú rozdielmi, ktorými sa líšia tieto väčšie retrospektívy od klasickej iteračnej.
Osobne by mi nevadilo, keby bola kniha Agile Retrospectives hrubšia a niektoré témy prebrala viac do hĺbky. Na druhej strane je nutné povedať, že kníh ktoré sa priamo venujú retrospektívam, nie je veľa, a preto som autorkám vďačný za to, že do tejto oblasti priniesli aspoň aké – také svetlo. Štruktúra, ktorú vo svojej knihe navrhujú, mi pripadá rozumná a prirodzená pre riešenie problémov. Z mojich skúsenosti viem, že často dochádza k chybe, že v reálnom živote často táto schéma nie je dotiahnutá do konca. Ak ste už niekedy zažili poradu, kde sa síce povedalo, v čom je problém, ale akosi sa zabudlo dohodnúť na tom, čo sa s tým bude robiť a kto to má na starosti, tak viete o čom hovorím (veľmi dôležitá štvrtá fáza „Decide what to do“). Ak vás stretávajú takéto alebo iné nepríjemné pocity v rámci vašich retrospektív, myslím, že je na čase prelistovať knihu Agile Retrospectives.
