Agilný tím by mal byť multiprofesný. Okrem architektov a staviteľov, ktorí ťažko pracujú a budujú produkt, by mal obsahovať niekoho, kto povie, že sa program dá používať. Niekoho, kto sa pozrie na celú vec z inej perspektívy a nájde chyby, ktoré možno z tej pôvodnej nebolo vidno. Niekoho, kto stojí na polceste medzi programátormi a zákazníkmi, a tak sa vie najlepšie dorozumieť s obidvoma skupinami. Tušíte správne, že ten niekto je tester. Aspoň tak ho vidia Lisa Crispin a Janet Gregory v ich knihe Agile Testing.
Hneď na začiatku treba povedať, že kniha by sa dala rozdeliť na dve časti. Jedna sa týka vysvetľovania agilných metód ako takých. Rozoberané sú jednotlivé praktiky aj dôvody prečo ich používať. Tá druhá má za cieľ ukázať ako v prostredí týchto metód testovať. Teda zaoberá sa už len priamo testovaním. Dobrá správa je, že kniha má dosť strán (533), a teda obe polovice dostali dosť priestoru. Zlá je, že sa tieto dve časti knihou postupne preplietajú, a tak si neviete prečítať jednu alebo druhú podľa toho, čo vás zaujíma.
Autorky vidia testera ako veľmi dôležitú časť tímu. Hneď v prvých kapitolách, kde vysvetľujú agilné metódy, sa snažia presvedčiť, že tester môže byť iniciátorom aj katalyzátorom zmeny riadenia na agilné. S veľkou časťou týchto myšlienok som sa už stretol vo forme pre programátorov, to ale netratí na ich cene v tejto knihe. Nechýbajú klasické témy ako: metriky, spôsob zaznamenávania chýb, plánovanie a spolupráca s požadovanými štandardmi.
Druhá časť knihy je venovaná takzvaným štyrom kvadrantom testovania. Tieto kvadranty sú vytvorené kombináciou možnosti, či ide o testy na podporu tímu (t.j. zvýšenie kvality produktu) alebo kritiku produktu (t.j. vylepšenia používania) s možnosťami, či ide o technické testy (testy stability, škálovateľnosti atď.) alebo skôr obchodné testy (testy procesov, používania). Dá sa povedať, že všetka práca testera v agilnom tíme spadá do niektorých z týchto kvadrantov. Pre každý kvadrant Lisa a Janet uvádzajú zoznam postupov a nástrojov, ktoré môžu byť pre neho použité. Priznám sa, že silu tejto myšlienky som pochopil až na druhé čítanie, ale o to silnejšia mi pripadá. Zatiaľ v žiadnej knihe som nevidel tak jasne a rozumne rozdelenú prácu testera s pomerne kvalitným popisom. Dokonca každý kvadrant obsahuje kapitolu o tom, čo môže tester robiť, ak tím testy v danom kvadrante vôbec nepoužíva.
Ďalšia pomerne veľká časť je venovaná automatizácii. Obsahuje štandardné zoznamy dôvodov, prečo automatizovať testovanie, zoznamy nástrojov, ktoré sa dajú použiť ako aj menej časté témy ako napríklad, čo sa automatizovať neoplatí alebo ako naštartovať automatizáciu už v bežiacom projekte. Odkaz autoriek v tejto časti je jasný: „Čo sa dá, to automatizujte.“
Posledná časť knihy by sa dala označiť ako „sprievodca testera v agilnom tíme“. Postupne sú rozoberané jednotlivé fázy od plánovania releasu/sprintu, cez samotný beh iterácie až po nasadenie. Autorky sa snažia vysvetliť, čo je hlavnou zodpovednosťou testera a o čo sa má snažiť. To snaženie nie je len tak, pretože na niekoľkých miestach v knihe som sa dočítal radu, že ak vás ako testera nezavolajú napríklad na plánovacie stretnutie, tak sa tam proste dostavte a všetkým vysvetlite, že tam musíte byť.
Ako som už spomenul skôr, pozícia testera je brána s plnou vážnosťou ako seriózna inžinierska rola v tíme. Celou knihou sa preplieta myšlienka, že tester je ten najlepší komunikátor medzi zákazníkom (alebo doménovým expertom) a programátorom. Hovoria tomu „sila troch“ a tvrdia, že ak sa má riešiť nejaký problém, tak len vždy v takejto trojici. Osobne s takýmto striktným prístupom nemám skúsenosti ale v mnohých bodoch, na ktoré je v knihe poukázané, sa s Lisou a Janet zhodneme. Každopádne kníh, ktoré by sa venovali priamo agilnému testovaniu nie je až tak veľa, aby Agile Testing nestálo za prelistovanie.