Nie vždy sa mi stáva, že sa mi dostane do rúk kniha, ktorá by dokázala posunúť môj názor na nejakú vec naraz vo viacerých smeroch. Tentokrát som mal opäť raz šťastie, keď som natrafil na Succeeding with Agile od Mike Cohna. Je niekoľko vecí, ktoré sa dajú o tejto knihe povedať, a jedna z nich je, že ak to myslíte s agilnými metódami vážne, tak čas strávený jej čítaním nebude určite premrhaný.
Táto kniha nie je pre ľudí, ktorí si kladú otázku: „Čo sú to agilné metódy?“, alebo „Ako vlastne vyzerá Scrum?“. Autor predpokladá, že na to už máte odpovede a vedie diskusiu viac do hĺbky adaptácie agility. Je to kniha hlavne pre ľudí, ktorí čo-to o agilných metóda vedia, niečo si aj skúsili a narazili na rôzne druhy prekážok. Jej čítaním totiž veľmi ľahko zistíte, že vaše problémy nie sú až tak unikátne ako možno vyzerajú a ich riešenie už existuje. Zaujímavé sú napríklad takzvané „časté námietky“ ľudí voči agilným metódam a Mikové odpovede na ne. Niektoré vám možno budú pripadať povedomé…
Kniha je rozdelená na päť častí, pričom v prvej autor vysvetľuje základné fakty o adaptácii Scrumu. Nečakajte ale vysvetlenie toho, čo je to sprint. Namiesto toho Mike prezentuje 5-krokový proces, ktorý je vhodný k adaptácii Scrumu a vzory šírenia agilných praktík medzi tímami. Okrem toho zavádza pre mňa veľmi príslovečný pojem „organizačná gravitácia“ – t.j. pôsobenie (sily) zvyšku organizácie voči prechode tímu na agilnú metódu. Ak prekonáte túto silu, dostanete sa na orbit (úspešná a trvalá adaptácia), ak nie, stiahne vás to späť.
Druhá časť pojednáva o jednotlivcoch. Hneď prvá kapitola vás naučí poradiť si s odporom k zmene (veľmi dobré čítanie na túto tému je aj kniha „Pocit naliehavosti“ od John P. Kottera). Ďalšie kapitoly informujú o tom, ako zaviesť nové roly, ktoré so sebou Scrum prináša (vytvorením alebo transformáciou klasických existujúcich) a ako ľudom vštiepiť technické praktiky, ktoré sú pre agilný vývoj nutné.
V tretej časti si berie na mušku fungovanie tímov. Od štruktúry tímu, cez budovanie spolupráce až po podporu samoorganizovanosti v tíme. V tejto kapitole tiež môžete nájsť informácie o tom, ako by mal vyzerať váš backlog, sprint, plánovanie a čo robiť, aby ste do vášho produktu zapiekli dostatočné množstvo kvality.
Štvrtá časť je zameraná na väčšie organizácie. Mike prezentuje svoje znalosti ako sa vysporiadať s veľmi veľkými projektmi alebo ako zaviesť Scrum do distribuovaného prostredia. Zvláštna kapitola je venovaná spoluexistencii agilných metód s inými (klasickými) metódami v jednej organizácii. Ak ste niekedy stáli pred problémom ako riadiť projekt, ktorý je vo vnútri agilný a navonok klasický-sekvenčný, tak v tejto kapitole nájdete zopár dobrý postrehov.
Posledná časť je najkratšia, ale o to silnejšia. Mike v nej vstupuje do oblasti, o ktorej som ja osobne zatiaľ veľa literatúry nevidel, a to meranie agility. Ako veľmi ja náš tím agilný? Kde sme v porovnaní s obdobím pred rokom alebo v porovnaní s inými tímami? Ako veľa hodnoty sme dodali zákazníkovi? Ak vás trápia tieto alebo podobné otázky, tak v tejto kapitole by ste mohli nájsť zopár drahokamov medzi riadkami. Osobne ma prekvapilo, aké jednoduché praktiky sa dajú použiť, aby sme zistili, akú veľkú hodnotu dodáva tím zákazníkovi (niektoré z nich sme v našom tíme vyskúšali, a bolo naozaj zaujímavé sledovať ako zopár jednoduchých obrázkov vyjasnilo pomery).
Kniha Succeeding with Agile je určená ľudom, ktorí agilné metódy skúšajú a boria sa s rôznymi problémami, ktoré takáto adaptácia prináša. Je určená pre bojovníkov, ktorí sa rozhodli bojovať s organizačnou gravitáciou, aj pre zvedavcov, ktorí by sa už radi dozvedeli niečo viac, ako ponúka základné video o Scrume na Youtube. Je cítiť, že Mike do knihy vložil svoje dlhoročné skúsenosti a že píše o veciach, ktorým rozumie. Preto by táto kniha mala byť v knižnici každej spoločnosti, ktorá to s agilitou myslí vážne.
Už sa vám niekedy stalo, že ste dali zákazníkovi niečo len preto, aby zistil, že v podstate chcel niečo iné? Teória Lean-u by na to povedala, že ste práve vyrobili odpad. Samotná chyba ale nemusela byť vo výrobnom procese, ale v tom, že zákazník nevedel vyjadriť, čo presne chce. Agilné metódy radia, že máte so zákazníkom komunikovať tak často ako sa dá. Menej rád už ale ponúkajú v tom, ako presne to máte robiť. Ako z neho dostanete informáciu, ktorú síce má, ale o tom, že ju vlastní ani sám netuší? Luke Hohmann vo svojej knihe Innovation Games odporúča zahrať si so zákazníkom hru.
Občas sa stáva, že pri zavádzaní Scrumu uviaznete v bludnom kruhu. Ten kruh je tvorený dvoma faktami: agilné metódy začnú fungovať až v momente, keď ich ľudia začnú používať a ľudia začnú nejaké metódy používať až v momente, keď vidia, že fungujú. Tento cyklus sa dá prerušiť tým, že používanie dostanú ľudia jednoducho príkazom, ale to nie je v duchu agilných metód, ktoré stavajú ľudí na prvé miesto (určite tým stratíte ich angažovanosť, čo je vzácna a ťažko nahraditeľná surovina). Našťastie má tento problém aj iné riešenie, ktoré môžete nájsť v knihe Coaching Agile Teams od Lyssa Adkinsonovej.
