Občas sa stáva, že pri zavádzaní Scrumu uviaznete v bludnom kruhu. Ten kruh je tvorený dvoma faktami: agilné metódy začnú fungovať až v momente, keď ich ľudia začnú používať a ľudia začnú nejaké metódy používať až v momente, keď vidia, že fungujú. Tento cyklus sa dá prerušiť tým, že používanie dostanú ľudia jednoducho príkazom, ale to nie je v duchu agilných metód, ktoré stavajú ľudí na prvé miesto (určite tým stratíte ich angažovanosť, čo je vzácna a ťažko nahraditeľná surovina). Našťastie má tento problém aj iné riešenie, ktoré môžete nájsť v knihe Coaching Agile Teams od Lyssa Adkinsonovej.
Kniha sa pohybuje na hranici psychológie a riadenia, pričom som mal miestami pocit, že sa viac nakláňa k psychológii. Každopádne nie je jej cieľom vysvetľovať agilné postupy. Automaticky predpokladá, že v týchto veciach už máte jasno. To, čomu sa hlavne venuje, je práca s ľuďmi a postupy ako naviesť tímy k používaniu agilných metód. Presnejšie povedané, ako by ste sa mali vy správať, aby sa vám to podarilo. V hlavnej časti Lyssa prezentuje rôzne roly, v ktorých sa môžete ocitnúť, ak sa podujmete koučovať tímy:
- Coach-Mentor – popisuje ako zvládať rôzne techniky koučovania (tím vs. jednotlivec) ako aj spôsob koučovania v rôznych fázach sprintu (dokonca ako koučovať koučaJ );
- Facilitator – ako učiť ľudí správne realizovať porady;
- Teacher – ako naučiť ľudí zvládať agilné praktiky;
- Problem Solver – riešenie problémov projektu ako aj nastavenie tímu tak, aby ich dokázal v budúcnosti riešiť sám;
- Conflict Navigator – riešenie konfliktov v tíme. Uvádza napríklad päť stupňov konfliktu: Problém, Nesúhlas, Spor, Križiacka výprava, Svetová vojna, ktoré môžu medzi ľuďmi nastať, a čo v ktorom prípade robiť;
- Collaboration Conductor – podpora komunikácie ako základu spolupráce v tíme.
Autorka tak skúma pozíciu kouča z viacerých uhlov pohľadov. Každej takejto role venuje niekoľko podkapitol odporúčaných praktík a najčastejších problémov.
Vo zvyšných kapitolách sa snaží Lyssa presvedčiť, že správny agilný kouč musí začať od seba. Že musí absorbovať základné princípy agilného riadenia a žiť nimi. Často krát som mal pocit, že sa dokonca snaží skrz knihu koučovať čitateľa, hlavne pri niekoľkonásobnom opakovaní tej istej myšlienky len inými slovami (čo viedlo k miernemu nárastu objemu knihy, ktorému by sa dalo podľa mňa vyhnúť). Každopádne je v knihe daný silný dôraz na osobný rast a vývoj a skrz neho potom aj na vývoj vašich schopností predať agilné cítenie ľuďom. Zaujímavé sú takzvané úspešné a neúspešné režimy, v ktorých môžete skončiť, ak sa o koučovanie budete pokúšať.
Na záver sa dá povedať, že ak patríte k ľudom, ktorí nemajú agilnými metódami len žiť, ale majú aj poslanie ich šíriť ďalej, tak je toto kniha, ktorá by vás nemala minúť. Po prvé preto, lebo kníh, ktoré sa venujú koučovaniu a agilným metódam nie je veľa (podobná je snáď už len Agile Coaching od R. Davies a L. Sedley) a po druhé preto, lebo problematika koučovania je v nej rozobraná pomerne podrobne, a preto aj skúsený profesionál môže objaviť niekoľko drahokamov medzi riadkami. A ešte jedna myšlienka, ktorá sa mne osobne veľmi zapáčila (z kapitoly o tom, že pri agilných metódach musíte byť schopný prijať zlyhanie a zotaviť sa z neho): The battle cry of a team may be, „If we’re going to fail, let’s fail fast.“