Už sa vám niekedy stalo, že ste dali zákazníkovi niečo len preto, aby zistil, že v podstate chcel niečo iné? Teória Lean-u by na to povedala, že ste práve vyrobili odpad. Samotná chyba ale nemusela byť vo výrobnom procese, ale v tom, že zákazník nevedel vyjadriť, čo presne chce. Agilné metódy radia, že máte so zákazníkom komunikovať tak často ako sa dá. Menej rád už ale ponúkajú v tom, ako presne to máte robiť. Ako z neho dostanete informáciu, ktorú síce má, ale o tom, že ju vlastní ani sám netuší? Luke Hohmann vo svojej knihe Innovation Games odporúča zahrať si so zákazníkom hru.
Ak si pod pojmom „hra“ predstavíte Človeče nehnevaj sa, tak to ste vedľa. Dá sa povedať, že väčšinou ide skôr o psychologické praktiky zabalené do pozlátka niečoho, čo ako hra vyzerá. Napríklad Product Box. Predstavte si, že si zvoláte niekoľko zákazníkov na stretnutie. Rozdáte im biele kartónové škatule, fixy, lepidlo, nožnice, farebný papier atď. a poviete im, aby skúsili vyrobiť obal na produkt, aký by si chceli kúpiť. A keď sú hotoví, tak na dôvažok sa ešte môžu pokúsiť svoju produktovú škatuľu akoby predviesť a predať ostatným zákazníkom. Vyberú sa najlepšie návrhy, odmenia sa nejakou pozornosťou a vy si na záver odnesiete kopec škatúľ na povrchu, ktorých môžete nájsť ozajstné bohatstvo informácii o tom, čo vaši zákazníci chcú. Toto je len jedna z 12 hier, ktorú Luke prezentuje.
Okrem teoretického úvodu a praktického záveru je kniha de facto katalógom. Katalógom hier s popisom ich použitia, vlastností, dobrých rád a trikov. Niektoré hry sú také jednoduché, že sa možno až zarazíte, prečo vás to samých doteraz nenapadlo. Hry majú rôzne charakteristiky ako napríklad náročnosť fyzickej prípravy, veľkosť skupiny zákazníkov s ktorými budete hrať, doba hrania atď. Podľa týchto charakteristík a podľa účelu potom viete vybrať najvhodnejšiu hru pre danú príležitosť. Okrem toho je pri každej hre uvedená krátka teória o tom, prečo hra funguje a niekde aj reálne informácie z používania hry. Ten teoretický popis je už na hranici psychologickej literatúry, ale to už je asi dôsledok toho, že hry reprezentujú len inú formu komunikácie.
O Scrum-e som už viac krát počul, že sa robí len veľmi ťažko, ak ho s vami zákazník „nechce hrať“. Ak neuznáva pozíciu Product Ownera, ak chce presný a dlhodobý plán alebo nechce počas vývoja komunikovať. Ak však máte šťastie a zákazník Scrum hrá, možno viete vašu komunikáciu s ním posunúť opäť o úroveň vyššie. Dostať z neho informácie tak, aby najbližšie, keď mu budete prezentovať produkt, mohol povedať, že je to presne to, čo chcel. Innovation Games ponúka návody ako na to. Určite to nie je instantné riešenie, ktoré len zalejete vriacou vodu a máte okamžite výsledky. Zorganizovať a správne odmoderovať takúto akciu vyžaduje aj nejakú prax, ale to, čo získate, môže byť natoľko unikátne, že tá námaha stojí za to.
Občas sa stáva, že pri zavádzaní Scrumu uviaznete v bludnom kruhu. Ten kruh je tvorený dvoma faktami: agilné metódy začnú fungovať až v momente, keď ich ľudia začnú používať a ľudia začnú nejaké metódy používať až v momente, keď vidia, že fungujú. Tento cyklus sa dá prerušiť tým, že používanie dostanú ľudia jednoducho príkazom, ale to nie je v duchu agilných metód, ktoré stavajú ľudí na prvé miesto (určite tým stratíte ich angažovanosť, čo je vzácna a ťažko nahraditeľná surovina). Našťastie má tento problém aj iné riešenie, ktoré môžete nájsť v knihe Coaching Agile Teams od Lyssa Adkinsonovej.
