Vo februári sa v Bratislave zišlo ako dvadsať ľudí, ktorí spoločne prispeli k prekladu Agile Manifesta do slovenského jazyka.
Bratislavský preklad vzišiel z predchádzajúcich výsledkov košického tímu.
Už budúci týždeň pokračujeme v Žiline!
Vo februári sa v Bratislave zišlo ako dvadsať ľudí, ktorí spoločne prispeli k prekladu Agile Manifesta do slovenského jazyka.
Bratislavský preklad vzišiel z predchádzajúcich výsledkov košického tímu.
Už budúci týždeň pokračujeme v Žiline!
Možno poznáte ten príbeh. Stretli ste sa so zákazníkom. On vám povedal, čo chce, aby ste mu vyrobili. Ujasnili ste si to ešte niekoľkými otázkami a odobrali sa splniť jeho prianie. Keď ste sa o dva mesiace znova stretli a ukázali mu výsledok, zamyslene si ho prezeral a vyhlásil, že by to chcel trochu zmeniť. A vy postupne zisťujete, že žiadna zmena nemusí byť posledná. Kde je problém? Ako je možné, že nevie na prvý pokus povedať, čo vlastne potrebuje? Continue reading
Tiež ste vo vašom tíme začuli vetičku: ”Manažment si opäť raz niečo zmyslel…”? Mohokrát vývojové tímy takto reagujú na zmenu. No často mylne predpokladajú, že manažment im chce zle. A bohužiaľ čsto je dôvodom aj spôsob, akým manažment zmenu komunikuje.
Prečo sa teda objavil manažment? Ako manažment pomáha a na čo je potrebný? Ako spojiť svet vývojára a svet manažéra v agilnej spoločnosti?
Manažérske myslenie sa objavilo už u starých sumerských obchodníkov. Prechod z manufaktúrnej výroby na industriálnu si vyžadoval zmeniť princípy tvorby produktov a organizácie práce. Produkty sa začali vytvárať väčším množstvom ľudí, ktorých bolo potrebné efektívne organizovať tak, aby sa zvyšovala produktivita a zároveň mala správny ekonomický efekt pri dosiahnutí stanovených cieľov.
Od vtedy prešiel manažment mnohými transformáciami definovanými známymi autormi ako napr.Adam Smith, Frederick Winslow Taylor alebo Peter Drucker. Najnovší vývoj manažmentu nás privádza k teórii obmedzení, Six Sigma a samozrejme aj agile.
Aj agilné projekty musia spĺňať rovnaké predpoklady: efektivitu produktivity, naplnenie cieľov, organizáciu práce a samozrejme ekonomické ukazovatele. A práve preto aj v takýchto tímoch môže manažér byť nápomocný a prospešný.
Ako sa však vystupovať ako manažér v tomto prípade?
Douglas McGregor v šesťdesiatych rokoch postuloval Teóriu X a Y, ktorá delí prístup manažérov do dvoch skupín – X a Y.
Manažéra X je presvedčený, že ľudia sú leniví a práca ich nenapĺňa. Preto manažér Xpreferuje riadenie príkazmi, ktorých realizáciu kontroluje dávaním termínov a jasných inštrukcií ako príkazy naplniť. Názor podriadených nie je podstatný, podstatné je naplnenie príkazov.
Manažér Y funguje v inom móde. Je presvedčený, že ľudia chápu prácu ako ľudskú prirodzenosť. Tá ich nielen napĺňa, ale dokonca hľadajú spôsoby ako prijať zodpovednosť pri využití svojichnajlepších schopností.
Ľudia však často nevidia aké sú ich najlepšie schopnosti. A preto tento manažér podnecuje,inšpiruje. Pomáha podriadeným s dosiahnutím požadovaného cieľa a podporuje ich v ich snažení. Ale asi to najdôležitejšie, aktívne počúva.
V neskoršom období sa objavila aj definícia ďalšieho typu manažéra. Manažér Z podporujeidentifikáciu podriadených s firmou. Práve zamestnancom totiž záleží na úspešnosti firmy.
Manažér Z nepovažuje ľudí za zdroje. Preferuje vytváranie rodinnej atmosféry, podporuje tradície firmy a vytvára sociálne prostredie. A preto tento typ manažéra aj poskytuje slobodu a vytvára dlhodobé vzťahy.
Často je tento spôsob manažmentu označovaný aj za japonský spôsob. Možno ste o takomto prístupe počuli aj v kórejských spoločnostiach, v ktorýcj je bežné, že zamestnanec pracuje vo svojej firme po celý život.
Agilné tímy fungujú dobre ak spolupracujú s manažérom Y. Pár tímov má šťastie na manažéra Z.
Manažér môže tímu pomôcť:
V dňoch 21. a 22. marca 2013 sa v Prahe (Clarion Congress Hotel ****, Praha) uskutoční tretí ročník medzinárodnej konferencie CzechTest zameranej na testovanie softvéru a systémov. Ide o jedinú konferenciu svojho druhu na území Českej Republiky a Slovenska.
Program konferencie obsahuje množstvo prednášok, ktoré odprezentujú nielen skúsení profesionáli z “našich krajov” ale aj medzinárodne uznávaní zahraniční experti zvučných mien z oblasti testingu. Pod vedením niektorých z nich je možné deň pred konferenciou, 20. marca, absolvovať aj špeciálne tréningy (pre-conference tutorials) zamerané na získavanie a zlepšovanie praktických testovacích zručností.
Časť programu sa zaoberá agilnými prístupmi a medzi “ťahákov” konferencie patrí rozhodne Tom Gilb. Jeho koncpet EVO (Evolutionary Project Management), ktorý sformuloval ešte v 70-tych rokoch minulého storočia je považovaný za jeden zo základných kameňov na ktorých Agile staval.
Súčasťou konferencie je každoročne súťaž o zaujímavé ceny (napr. iPad), prezentácie hlavných sponzorov, predaj špecializovanej literatúry a stravovanie pre účastníkov priamo v hoteli.
Účastníci, ktorí sa prihásia do 20. februára získavajú zľavu 20% z registračného poplatku, držitelia certifikátu ISTQB získavajú takisto zľavu 20%, pričom tieto zľavy sa kumulujú.
Ďalší meetup Agile@Slovakia na obzore!
Kedy: 28.2.2012, 17:30
Kde: Accenture, Plynárenska 7/C Bratislava
Meetup je organizovaný s podporou robime.it.
Preklad Agile Manifesto
Staňte sa signatármi oficiálneho slovenského prekladu Agile Manifesta a 14 princípov. Pridajte sa k ľuďom z Košíc, Žiliny a Banskej Bystrici.
Scrum Mastership
Scrum mastri sú kľúčoví pre úspešnú agilnú transformáciu. Čím je dobrý scrum master definovaný? Ako sa správa? Ako pomáha a ochraňuje? Ako vedie ľudí? Porozprávajte sa o Vašich životných skúsenostiach. Povedzte nám Váš príbeh. Zapíšte názov vašej prednášky do registračného formulára.
Hľadáte slovenské znenie Agile Manifesta?
Neoficálnych prekladov existuje viacero. Oficiálny preklad uznávaný Agile Allianciou však má byť vytvorený komunitou.
Aj preto sme sa v Agile@Slovakia rozhodli, že zorganizujeme stretnutia komunity v dôležitých centrách agility Slovenska:
Ako budeme postupovať?
Po preložení Agile@Slovakia skontaktujeme Agile Alliance, odošleme výsledné znenie a požiadame o oficiálne publikovanie znenia.
Chcete sa stať signatárom slovenského znenia? Príďte na meetup!
Koľko je to vlastne mesiacov čo sa východoslovenskí agilisti nestretli? Rok 2013 teda začnime práve v Košiciach!
A keďže nám reštauráciu U Starého otca bohužiaľ zavreli, tak sme museli hľadať vhodný priestor inde.
Tentokrát nám pomoc s priestormi ponúkli priatelia zo startup komunity. Stretnutie tak môžme uskutočniť v košickom Eastcubatore, ktorý ponúka pomoc práve inovatívnym tímom.
Kedy: 28. januára 2013 o 17:30
Kde: Eastcubator, Tajovského 1, Košice, mapa
Scrum Mastership
Príbeh o tom, ako ste sa stali scrum mastrom, kým ste boli predtým, aké vaše očakávania sa potvrdili a aké boli iba mýtom. Ako vás scrum mastership zmenil. Ako zmenil vaše životné princípy. Ako vplývate na členov vašich tímov. Aké sú vaše povinnosti a čo naopak potrebujete od svojej firmy, tímov a klientov.
Prednáša:
|
|
Agile Manifesto slovensky
V druhej časti vás chceme ponúknuť jedinečnú možnosť sa stať členom tímu, ktorý preloží Agile Manifesto do slovenčiny. Na internete môžete nájsť rôzne preklady, no nie sú oficálne. Dostupné preklady vznikli len jednotlivcami alebo menšími skupinami. Agile Alliancia však požaduje, aby preklad bol urobený komunitou. Aj preto v Agile@Slovakia sme sa tento rok rozhodli spojiť ľudí z rôznych oblastí Slovenska a vytvoriť počas prvého štvrťroka slovenský Agilný Manifest aj s princípmi. Ten sa potom budeme snažiť zoficiálniť aj na oficiálnych stránkach AgileManifesto.org. Stanete sa signatárom slovenského znenia Agilného Manifestu? A možno i po šarišky abo zempľinsky. Ta ňe cipana? |
Minulý rok sa ma viacerí pýtali na výhody Agile v porovnaní s tradičnými prístupmi k tvorbe produktov, resp. riadeniu projektov. Spravili sme teda vo firme krátky brainstorming a tu je náš zoznam.
Článok bol pôvodne uverejnený na http://scrum.sk/index.php/vyhody-agilnych-pristupov/
Ak ste súčasťou vývoja softvéru, asi ste počuli o vodopádovom modeli. Je to pomenovanie pre metódu riadenia pozostávajúcu z jednotlivých za sebou nasledujúcich krokov vývoja (zber požiadaviek, analýza, návrh atď.). Je dosť možné, že ste už tiež počuli o agile. O tých divných metódach, kde za jedným počítačom môžu sedieť dvaja a každý deň sa stojí na porade. A to by mohlo byť o riadení projektov všetko. Ale nie je. Je tam ešte tretia metóda. Má mnoho foriem a žiadne oficiálne meno, ale ja jej budem hovoriť chaos. Toto je príbeh o troch svetoch, v ktorých môže žiť softvérový projekt.
Vývojári a zákazník môžu mať v určitom smere protichodné záujmy. Hlavne čo sa týka pružnosti vývoja softvéru. Prvý svet je svet vodopádu a zmrazených, nehybných požiadaviek. Je to svet vývojárov, kde sa všetky zmeny pekne rozanalyzujú a zapracujú. Všetko má svoj prísny poriadok, vždy je jasné, čo bude nasledovať na celej dĺžke plánu. Je to svet, kde zákazník ledva prežije. Najprv je nútený pomerne presne odhadnúť pol roka alebo rok dopredu, čo bude chcieť a potom začne byť jeho hlas ignorovaný alebo potláčaný. A niekedy až po roku zistí, čo si to dal vlastne vyrobiť (a že chcel niečo tak trochu iné)
Na druhej strane tejto pomyselnej planéty projektov je svet plný ohňa, výbuchov a neustálej zmeny. Je to svet, kde kríza strieda krízu, kde sa požiadavky menia z hodiny na hodinu. Je to svet, kde je softvér samá záplata a hack, až vyzerá ako narýchlo zbitá búda. Je to svet zákazníka a meniaceho sa trhu, kde jeden ASAP strieda druhý. Je to svet, kde vývojár ledva prežije. Neexistuje žiaden pevný systém, ktorého by sa mal držať. Nemôže uvažovať strategicky, lebo nikdy nevie, čo bude zajtra, a už vôbec nie o týždeň, mesiac. Je nútený robiť len nevyhnutné zmeny v kóde, len toľko, aby to fungovalo a môžeme ísť ďalej. Takto vzniká technologický dlh, ktorý spôsobuje, že riešenia sú čím ďalej tým viac skratkovité, kód sa len viac a viac zauzľuje, tie isté problémy sa na rôznych miestach riešia rôzne a kódom sa ako nepríjemný smog rozlieza duplicita.
Ak by ste si nakreslili na mapu tieto dve svety a spojili ich priamkou, niekde uprostred by ste našli agile. Agile je krok od vodopádu smerom k zákazníkovi a krok od chaosu smerom k vývojárovi. Je to kompromis. Zatiaľ čo svet vodopádu je nehostinný pre zákazníka a svet chaosu pre vývojára, je agile prostredie, v ktorom dokážu prežiť obaja. Na jednej strane poskytuje vývojárovi systém, v rámci ktorého vie fungovať, plánovať zmeny a mať aspoň čiastočne stabilné požiadavky. Na druhej strane umožňuje zákazníkovi meniť priority pre krátkodobé cykly, získavať prehľad, čo sa vyrába a môcť to pripomienkovať. Aj preto je svet agile tak trochu divný. Je to hybrid. Kompromis. Nie je úplne prirodzený ani pre vývojára ani pre zákazníka. Je to ale niečo, s čím sa dá dlhodobo prežiť na obidvoch stranách.Keď sa rozhodnete prejsť na agile, čaká vás zodpovedanie niekoľkých otázok. Viem určite o dvoch otázkach, ktorým sa nevyhnete. Jednej ľahkej a jednej ťažkej. Tá ľahká znie: Kam sa chcem dostať? Je ľahká preto, lebo informácií o tom, ako by mal vyzerať agile, je už dnes obrovské množstvo. Detaily sa nemusia s vaším prípadom zhodovať, ale ak správne zavediete základnú štruktúru, doplnia sa sami. A teraz tá ťažká: Kde vlastne som? Toto je ozajstný oriešok. Žiadna kniha, návod alebo prezentácia vám s ňou pomôže. Jediným človekom, ktorý na to vie odpovedať, ste vy. Nedarí sa vášmu obchodu? Asi žijete vo svete polárneho ľadu a mali by ste sa vydať smerom k rovníku. Obchod je fajn, ale vývojári sú nejakí zničení a stále hasíte nejaký požiar? Asi žijete vo svete horúceho trhu a mali by sa ste zamieriť do miernejších pásiem.
Ujasnenie týchto otázok je pre úspešnú transformáciu na agile kritické. Keď viete kde ste a kam chcete ísť máte body dva s ich vzájomnou polohou a teda mapu! A s mapou sa vždy cestuje ľahšie…