Keď zákazník nevie, čo chce
Možno poznáte ten príbeh. Stretli ste sa so zákazníkom. On vám povedal, čo chce, aby ste mu vyrobili. Ujasnili ste si to ešte niekoľkými otázkami a odobrali sa splniť jeho prianie. Keď ste sa o dva mesiace znova stretli a ukázali mu výsledok, zamyslene si ho prezeral a vyhlásil, že by to chcel trochu zmeniť. A vy postupne zisťujete, že žiadna zmena nemusí byť posledná. Kde je problém? Ako je možné, že nevie na prvý pokus povedať, čo vlastne potrebuje? Continue reading
Manažér v agilnom prostredí. Ako?
Tiež ste vo vašom tíme začuli vetičku: ”Manažment si opäť raz niečo zmyslel…”? Mohokrát vývojové tímy takto reagujú na zmenu. No často mylne predpokladajú, že manažment im chce zle. A bohužiaľ čsto je dôvodom aj spôsob, akým manažment zmenu komunikuje.
Prečo sa teda objavil manažment? Ako manažment pomáha a na čo je potrebný? Ako spojiť svet vývojára a svet manažéra v agilnej spoločnosti?
Prečo manažment?
Manažérske myslenie sa objavilo už u starých sumerských obchodníkov. Prechod z manufaktúrnej výroby na industriálnu si vyžadoval zmeniť princípy tvorby produktov a organizácie práce. Produkty sa začali vytvárať väčším množstvom ľudí, ktorých bolo potrebné efektívne organizovať tak, aby sa zvyšovala produktivita a zároveň mala správny ekonomický efekt pri dosiahnutí stanovených cieľov.
Od vtedy prešiel manažment mnohými transformáciami definovanými známymi autormi ako napr.Adam Smith, Frederick Winslow Taylor alebo Peter Drucker. Najnovší vývoj manažmentu nás privádza k teórii obmedzení, Six Sigma a samozrejme aj agile.
Aj agilné projekty musia spĺňať rovnaké predpoklady: efektivitu produktivity, naplnenie cieľov, organizáciu práce a samozrejme ekonomické ukazovatele. A práve preto aj v takýchto tímoch môže manažér byť nápomocný a prospešný.
Ako sa však vystupovať ako manažér v tomto prípade?
Manažér
Douglas McGregor v šesťdesiatych rokoch postuloval Teóriu X a Y, ktorá delí prístup manažérov do dvoch skupín – X a Y.
Manažéra X je presvedčený, že ľudia sú leniví a práca ich nenapĺňa. Preto manažér Xpreferuje riadenie príkazmi, ktorých realizáciu kontroluje dávaním termínov a jasných inštrukcií ako príkazy naplniť. Názor podriadených nie je podstatný, podstatné je naplnenie príkazov.
Manažér Y funguje v inom móde. Je presvedčený, že ľudia chápu prácu ako ľudskú prirodzenosť. Tá ich nielen napĺňa, ale dokonca hľadajú spôsoby ako prijať zodpovednosť pri využití svojichnajlepších schopností.
Ľudia však často nevidia aké sú ich najlepšie schopnosti. A preto tento manažér podnecuje,inšpiruje. Pomáha podriadeným s dosiahnutím požadovaného cieľa a podporuje ich v ich snažení. Ale asi to najdôležitejšie, aktívne počúva.
Manažér Z
V neskoršom období sa objavila aj definícia ďalšieho typu manažéra. Manažér Z podporujeidentifikáciu podriadených s firmou. Práve zamestnancom totiž záleží na úspešnosti firmy.
Manažér Z nepovažuje ľudí za zdroje. Preferuje vytváranie rodinnej atmosféry, podporuje tradície firmy a vytvára sociálne prostredie. A preto tento typ manažéra aj poskytuje slobodu a vytvára dlhodobé vzťahy.
Často je tento spôsob manažmentu označovaný aj za japonský spôsob. Možno ste o takomto prístupe počuli aj v kórejských spoločnostiach, v ktorýcj je bežné, že zamestnanec pracuje vo svojej firme po celý život.
Agilné tímy fungujú dobre ak spolupracujú s manažérom Y. Pár tímov má šťastie na manažéra Z.
Manažér v agilnom tíme
Manažér môže tímu pomôcť:
- Nastaviť tím na úspech. Predovšetkým na začiatku transformácie.
- Byť servant leadrom.
- Aplikovať Kaizen v bežnom živote.
- Neriadiť priamo, ale vytvoriť podmienky pre úspech tímu.
- Vytvoriť správne komunikačné rozhrania medzi tímom a organizáciou.
- Pomáhať stanoviť hranice a pravidlá komunikácie.
- Vytvárať dôveru v tíme aj v tím samotný.
- Podporovať otvorenosť.
- Byť koučom.
- Pomáhať odstraňovať problémy tímu, ktoré nevie odstrániť.
- Pomáhať rozvíjať agilnosť organizácie.
- Zamerať sa viac na stratégiu, nie taktiku prístupu.
- Motivácia tímu a oslava úspechu.
Konferencia CzechTest 2013
V dňoch 21. a 22. marca 2013 sa v Prahe (Clarion Congress Hotel ****, Praha) uskutoční tretí ročník medzinárodnej konferencie CzechTest zameranej na testovanie softvéru a systémov. Ide o jedinú konferenciu svojho druhu na území Českej Republiky a Slovenska.
Program konferencie obsahuje množstvo prednášok, ktoré odprezentujú nielen skúsení profesionáli z “našich krajov” ale aj medzinárodne uznávaní zahraniční experti zvučných mien z oblasti testingu. Pod vedením niektorých z nich je možné deň pred konferenciou, 20. marca, absolvovať aj špeciálne tréningy (pre-conference tutorials) zamerané na získavanie a zlepšovanie praktických testovacích zručností.
Tom Gilb
Časť programu sa zaoberá agilnými prístupmi a medzi “ťahákov” konferencie patrí rozhodne Tom Gilb. Jeho koncpet EVO (Evolutionary Project Management), ktorý sformuloval ešte v 70-tych rokoch minulého storočia je považovaný za jeden zo základných kameňov na ktorých Agile staval.
Súčasťou konferencie je každoročne súťaž o zaujímavé ceny (napr. iPad), prezentácie hlavných sponzorov, predaj špecializovanej literatúry a stravovanie pre účastníkov priamo v hoteli.
Účastníci, ktorí sa prihásia do 20. februára získavajú zľavu 20% z registračného poplatku, držitelia certifikátu ISTQB získavajú takisto zľavu 20%, pričom tieto zľavy sa kumulujú.
Februárový meetup v Bratislave
Ďalší meetup Agile@Slovakia na obzore!
Kedy: 28.2.2012, 17:30
Kde: Accenture, Plynárenska 7/C Bratislava
Meetup je organizovaný s podporou robime.it.
Program
Preklad Agile Manifesto
Staňte sa signatármi oficiálneho slovenského prekladu Agile Manifesta a 14 princípov. Pridajte sa k ľuďom z Košíc, Žiliny a Banskej Bystrici.
Scrum Mastership
Scrum mastri sú kľúčoví pre úspešnú agilnú transformáciu. Čím je dobrý scrum master definovaný? Ako sa správa? Ako pomáha a ochraňuje? Ako vedie ľudí? Porozprávajte sa o Vašich životných skúsenostiach. Povedzte nám Váš príbeh. Zapíšte názov vašej prednášky do registračného formulára.
Preklad Agile Manifesto do slovenčiny
Hľadáte slovenské znenie Agile Manifesta?
Neoficálnych prekladov existuje viacero. Oficiálny preklad uznávaný Agile Allianciou však má byť vytvorený komunitou.
Aj preto sme sa v Agile@Slovakia rozhodli, že zorganizujeme stretnutia komunity v dôležitých centrách agility Slovenska:
- Košice, 28.1.2013
- Žilina, 27.2.2013
- Banská Bystrica, TBD
- Bratislava, 28.2.2013
Ako budeme postupovať?
- Prídete na stretnutie do daného mesta.
- Vytvoríme malé tímy.
- Každý tím preloží časť manifesta.
- Po preložení posunie preklad vedľajšiemu tímu.
- Takto preložíme všetky časti manifesta a princípy.
Po preložení Agile@Slovakia skontaktujeme Agile Alliance, odošleme výsledné znenie a požiadame o oficiálne publikovanie znenia.
Chcete sa stať signatárom slovenského znenia? Príďte na meetup!
Košice 28.1.2013
Meetup v Košiciach o Scrum Mastershipe
Koľko je to vlastne mesiacov čo sa východoslovenskí agilisti nestretli? Rok 2013 teda začnime práve v Košiciach!
A keďže nám reštauráciu U Starého otca bohužiaľ zavreli, tak sme museli hľadať vhodný priestor inde.
Tentokrát nám pomoc s priestormi ponúkli priatelia zo startup komunity. Stretnutie tak môžme uskutočniť v košickom Eastcubatore, ktorý ponúka pomoc práve inovatívnym tímom.
Kedy: 28. januára 2013 o 17:30
Kde: Eastcubator, Tajovského 1, Košice, mapa
|
|
Scrum Mastership
Príbeh o tom, ako ste sa stali scrum mastrom, kým ste boli predtým, aké vaše očakávania sa potvrdili a aké boli iba mýtom. Ako vás scrum mastership zmenil. Ako zmenil vaše životné princípy. Ako vplývate na členov vašich tímov. Aké sú vaše povinnosti a čo naopak potrebujete od svojej firmy, tímov a klientov.
Prednáša:
|
|
|
Agile Manifesto slovensky
V druhej časti vás chceme ponúknuť jedinečnú možnosť sa stať členom tímu, ktorý preloží Agile Manifesto do slovenčiny. Na internete môžete nájsť rôzne preklady, no nie sú oficálne. Dostupné preklady vznikli len jednotlivcami alebo menšími skupinami. Agile Alliancia však požaduje, aby preklad bol urobený komunitou. Aj preto v Agile@Slovakia sme sa tento rok rozhodli spojiť ľudí z rôznych oblastí Slovenska a vytvoriť počas prvého štvrťroka slovenský Agilný Manifest aj s princípmi. Ten sa potom budeme snažiť zoficiálniť aj na oficiálnych stránkach AgileManifesto.org. Stanete sa signatárom slovenského znenia Agilného Manifestu? A možno i po šarišky abo zempľinsky. Ta ňe cipana? |
40 výhod agilných prístupov
Minulý rok sa ma viacerí pýtali na výhody Agile v porovnaní s tradičnými prístupmi k tvorbe produktov, resp. riadeniu projektov. Spravili sme teda vo firme krátky brainstorming a tu je náš zoznam.
- Zákazník dostáva hodnotu priebežne už v prvých týždňoch vývoja
- Produkt použiteľný po prvých dvoch týždňoch
- Priebežná redukcia rizika od začiatku projektu
- Rýchlejšie dostupné výsledky
- Vysoká angažovanosť klienta
- Jednoduché prispôsobenie produktu trhu
- Vyššia konkurencieschopnosť
- Vysoká angažovanosť tímov
- Tímy poznajú a chápu biznis model
- Prioritizácia úloh podľa biznis hodnoty a rizika
- Vyššia produktivita
- Vyššia kvalita
- Väčšia znalosť o produkte v tíme
- Manažment viac vedie, menej riadi
- Odstránenie mikromanažmentu
- Veľká viditeľnosť do stavu produktu
- Neustály proces zlepšovania procesov a technik
- Neustále prehodnocovanie vízie a stratégie produktu
- Jednoduché metriky umožňujúce operatívne validovať stav produktu a meniť jeho smerovanie podľa potrieb
- Vyššia rýchlosť dodania na trh
- Vyššia dôvera zákazníka
- 3* úspešnejšie projekty (podľa Chaos Manifesto)
- Motivácia výsledkom
- Stmelenejšie tímy
- Priebežné opravy chýb
- Zintenzívnenie spolupráce a komunikácie v tíme a aj so zákazníkom
- Pravidelný rytmus synchronizácie tímov
- Lepšia predvídateľnosť dodávok
- Vyššia spokojnosť klienta
- Vyrovnanejšie náklady vývoja
- Zameranie tímu na výsledok
- Efektívne riadenie projektov aj napriek častým zmenám
- Vyššia morálka a disciplína tímov
- Zlepšené inžinierske praktiky
- Jednoduchší a efektívnejší proces vývoja
- Dobré prispôsobenie procesu firemnej kultúre
- Lepší ROI
- Holistický prístup k vývoju, od techník vývoja, nástrojov, cez budovanie tímov až po procesy a firemnú kultúru
- Výrazné zlepšenie prezentačných schopností
- Nemotivovaní jedinci sa často sami rozhodnú zmeniť pôsobenie.
Článok bol pôvodne uverejnený na http://scrum.sk/index.php/vyhody-agilnych-pristupov/
Vodopád, Agile a ten tretí
Ak ste súčasťou vývoja softvéru, asi ste počuli o vodopádovom modeli. Je to pomenovanie pre metódu riadenia pozostávajúcu z jednotlivých za sebou nasledujúcich krokov vývoja (zber požiadaviek, analýza, návrh atď.). Je dosť možné, že ste už tiež počuli o agile. O tých divných metódach, kde za jedným počítačom môžu sedieť dvaja a každý deň sa stojí na porade. A to by mohlo byť o riadení projektov všetko. Ale nie je. Je tam ešte tretia metóda. Má mnoho foriem a žiadne oficiálne meno, ale ja jej budem hovoriť chaos. Toto je príbeh o troch svetoch, v ktorých môže žiť softvérový projekt.
Vývojári a zákazník môžu mať v určitom smere protichodné záujmy. Hlavne čo sa týka pružnosti vývoja softvéru. Prvý svet je svet vodopádu a zmrazených, nehybných požiadaviek. Je to svet vývojárov, kde sa všetky zmeny pekne rozanalyzujú a zapracujú. Všetko má svoj prísny poriadok, vždy je jasné, čo bude nasledovať na celej dĺžke plánu. Je to svet, kde zákazník ledva prežije. Najprv je nútený pomerne presne odhadnúť pol roka alebo rok dopredu, čo bude chcieť a potom začne byť jeho hlas ignorovaný alebo potláčaný. A niekedy až po roku zistí, čo si to dal vlastne vyrobiť (a že chcel niečo tak trochu iné)
Na druhej strane tejto pomyselnej planéty projektov je svet plný ohňa, výbuchov a neustálej zmeny. Je to svet, kde kríza strieda krízu, kde sa požiadavky menia z hodiny na hodinu. Je to svet, kde je softvér samá záplata a hack, až vyzerá ako narýchlo zbitá búda. Je to svet zákazníka a meniaceho sa trhu, kde jeden ASAP strieda druhý. Je to svet, kde vývojár ledva prežije. Neexistuje žiaden pevný systém, ktorého by sa mal držať. Nemôže uvažovať strategicky, lebo nikdy nevie, čo bude zajtra, a už vôbec nie o týždeň, mesiac. Je nútený robiť len nevyhnutné zmeny v kóde, len toľko, aby to fungovalo a môžeme ísť ďalej. Takto vzniká technologický dlh, ktorý spôsobuje, že riešenia sú čím ďalej tým viac skratkovité, kód sa len viac a viac zauzľuje, tie isté problémy sa na rôznych miestach riešia rôzne a kódom sa ako nepríjemný smog rozlieza duplicita.
Ak by ste si nakreslili na mapu tieto dve svety a spojili ich priamkou, niekde uprostred by ste našli agile. Agile je krok od vodopádu smerom k zákazníkovi a krok od chaosu smerom k vývojárovi. Je to kompromis. Zatiaľ čo svet vodopádu je nehostinný pre zákazníka a svet chaosu pre vývojára, je agile prostredie, v ktorom dokážu prežiť obaja. Na jednej strane poskytuje vývojárovi systém, v rámci ktorého vie fungovať, plánovať zmeny a mať aspoň čiastočne stabilné požiadavky. Na druhej strane umožňuje zákazníkovi meniť priority pre krátkodobé cykly, získavať prehľad, čo sa vyrába a môcť to pripomienkovať. Aj preto je svet agile tak trochu divný. Je to hybrid. Kompromis. Nie je úplne prirodzený ani pre vývojára ani pre zákazníka. Je to ale niečo, s čím sa dá dlhodobo prežiť na obidvoch stranách.
Keď sa rozhodnete prejsť na agile, čaká vás zodpovedanie niekoľkých otázok. Viem určite o dvoch otázkach, ktorým sa nevyhnete. Jednej ľahkej a jednej ťažkej. Tá ľahká znie: Kam sa chcem dostať? Je ľahká preto, lebo informácií o tom, ako by mal vyzerať agile, je už dnes obrovské množstvo. Detaily sa nemusia s vaším prípadom zhodovať, ale ak správne zavediete základnú štruktúru, doplnia sa sami. A teraz tá ťažká: Kde vlastne som? Toto je ozajstný oriešok. Žiadna kniha, návod alebo prezentácia vám s ňou pomôže. Jediným človekom, ktorý na to vie odpovedať, ste vy. Nedarí sa vášmu obchodu? Asi žijete vo svete polárneho ľadu a mali by ste sa vydať smerom k rovníku. Obchod je fajn, ale vývojári sú nejakí zničení a stále hasíte nejaký požiar? Asi žijete vo svete horúceho trhu a mali by sa ste zamieriť do miernejších pásiem.
Ujasnenie týchto otázok je pre úspešnú transformáciu na agile kritické. Keď viete kde ste a kam chcete ísť máte body dva s ich vzájomnou polohou a teda mapu! A s mapou sa vždy cestuje ľahšie…
Postrehy z open space o roli projektového manažéra v Agile PMO
Novembrové stretnutie v Bratislave sa venovalo zavádzaniu agility v spoločnostiach, kde je ťažké si ju predstaviť.
Vďaka Pavlovi Eliášovi zo Žliny sme mali možnosť spoznať ako agilita pomohla v distribuových tímoch, ktoré musia v bežnom pracovnom živote dokázať nielen, že sú ekonomicky výhodnejšie, ale že vedia aj skutočne prinášať hodnotu. Pán Eliáš upozornil aj na základné problémy, ktoré agilitu výrazne brzdili a naopak, praktiky, ktoré pomohli. Myslel tým dobré praktiky, nie najlepšie praktiky, ktoré nie sú často prispôsobené realite projektu.
Eva Kišoňová nám ukázala, že agilita nie je o implementácii princípov z kníh. Spoločnosť, v ktorej Eva pracuje, potrebuje spĺňať aj štandardy, ktoré sú v principiálnom rozpore s agilnými princípmi a napriek tomu bolo možné im agile prispôsobiť a zaviesť. Znamená to možno proces, ktorý je komplikovanejší v porovnaní s jednoduchým Scrumom, ale vyhovuje tak tímom aj zákazníkom. Eva ukázala aj to, že agilita nie je iba o Scrum, ale aj o praktikách vývoja, kultúrnych rozdieloch a rozdieloch v chápaní významu terminológie. Že je to o ľuďoch bez ohľadu na miesto, v ktorom pracujú.
Ján Masaryk porozprával o pokuse zaviesť agilitu v spoločnosti, v ktorej pracuje. Po perfektnej prezentácii agility vedeniu spoločnosti sa rozhodli vyskúšať agile v pilotnom projekte. Ako to dopadlo? S množstvom tém na zlepšenie. A zlepšenie v tomto prípade znamenalo hľadanie pomoci zvonku spoločnosti. Pomoci, ktorá má praktické skúsenosti s agile a zároveň bude akceptovaná tímom ako expert na danú problematiku. Takže po prvom pilotnom projekte sa rozhodli adaptovať prístup zavádzania agile a uplatniť ho v ďalšom pilote. S väčšou orientáciou na ciele spoločnosti, nie na cieľ rovnajúci sa zavedeniu agile v tímoch.
Aby agile nebolo cieľom samotným, ale nástrojom pre vyššie ciele, ktoré enterprise spoločnosti umožnia prežiť aj v dnešnom tak globálnom, rýchlom a na ekonomiku náročnom svete.
Po prestávke (a napriek pokročilému času) sme sa v diskusii porozprávali o vízii projektového manažmentu a Agile PMO v agilnej organizácii. Diskusia čiastočne načrela aj do iných tém (kontrakty, soft skills, transformácia spoločnosti, projekty vo verejnej správe). Táto téma je však v súčastnom stave zavedenia agility na Slovensku ešte priskorá, a aj preto sme sa dohodli sa k nej vrátiť v budúcom roku.
Postrehy z diskusie o role projektového manažmentu a Agile PMO:
- Prečo nás zaujíma práve rola projektový manažér?
- Otázka pri zavádzaní Agile: Kým budem ja?
- “Mám sa to pýtať?”
- “Nevieme s tým pohnúť”
- Je projektový mnažment zábranou v agilite?
- Ako premostiť rozdiel kultúr Agile a Vodopád?
- Čím sa zaoberá PMO v organizácii?
- útvar pre projektových manažérov
- Procesy, metodiky
- Zdroj ľudí pre organizáciu
- Rozhranie komunikácie. V Agile sa javí produktový vlastník ako možná rola.
- Kto sa bude zaoberať:
- Budgeting
- Profitabilita
- Financie nenahradíš
- Fakturácia klienta
- Controlling projektu
- Agilita – typické problémy
- Agilita vo verejnej správe? Škoda, ešte nie. Práve tam by najviac pomohla.
- Zbytočné vytváranie enterprise architektúry do zásuvky.
- Veľká úroveň detailu už na začiatku od zmluvnej fázy.
- Scrum Master musí byť schopný počúvať
- Projektový manažér musí rozumieť produktu/projektu
- Scrum Mastra a projektového manažéra spája potreba mť organizačné schopnosti
- Scrum Master by mal mať technické znalosti, aby rozumel projektu. V niektorých situáciách sa podľa účastníkov toto ukázalo aj ako nevýhodou, preto si treba zachovať správny odstup.
- Vytrhnutie scrum mastra z tímu nefunguje dobre.
- Scrum Master by mal byť zžitý s tímom po dlhšiu dobu.
- Projektový manažér dostane zadanie a ide.
- V Agile je dôležitá biznis hodnota, tradičný projektový manažér však viac sleduje náklady.
- Organizačné línie sú pre agilitu prekážkou.
- Projektový manažéri by sa mali učiť byť viac biznis a proklientsky orientovaní.
- Aj seniorní vývojári sa osvedčili ako scrum mastri.
- Najčastejšie sa projektoví manažéri stávajú scrum mastrami práve kvôli soft skills.
- Ak sú projektoví manažéri veľmi blízko klienta, potom je možno lepšie zvážiť ich rolu ako produktových vlastníkov.
- Vytvorenie agile PMO ako súčasť transformačného backlogu
- Význam PM ako podpora, optimalizácia, metodik, kouč.
- Zastúpenie v agilnej pracovnej skupine
- Zaoberá sa dobrými, nie najlepšími praktikami.
- Hodnoty v organizácii sa výrazne menia.
- Strata motivácie sa o seba výrazne postarať.
- Agilita vedie k splošteniu organizačných štruktúr.
- Najdôležitejšie je s agilitou začať a nebáť sa zmien. Veď práve tie chceme dosiahnuť.
- Väčšina PM sú veľmi dobrí v komunikácii s klientom.
- Dobrí projektoví manažéri si robotu v agilnom tíme nájdu. Ak nie, tak práve toto poukazuje, že ich nie je treba.
- Produktová stratégia by mala byť veľmi blízko PMO.
- Ako vzniká autorita?
- Pozor na scrum mastrov so silnou osobnosťou, ktorá potláča angažovanosť.
- Projektové portfólio na rok dopredu. Áno alebo nie?
- Presun tímu k iným scrum mastrom nefunguje.
- Rozdelenie zložitých projektov na fázu konceptu a realizačnú.
- Techniky musia byť vybrané per projekt, nie ako záväzné nariadenie pre všetky projekty.
- Prekonanie viery v pevné rozpočty
- Kedy a prečo potrebujeme reporting?
- Ako produktový vlastník mám výrazne menej reportov ako potrebujem
- Rôzny reporting v závislosti od úrovne.
- Nezabíjať scrum mastra s reportingom.
- Dohodnúť fix price man days kontrakt na začiatku, potom postupne zaviesť agilitu.
- Boj s položkami, ktoré potrebuje pre život. Dnešný trh však tlačí inak.
- Téma Agile PMO je dnes na Slovensku ešte predčasná. Porozprávajme sa o nej opäť na budúci rok.
- Mení sa ekonomický model fungovania firem? Je ekonimika postavená na nákladoch ešte aktuálna?