Ste z Banskej Bystrice alebo okolia a váš večer 25.11.2014 je zatiaľ bez programu? Pozývame vás na ďalší meetup Agile@Slovakia, počas ktorého sa porozprávame o rôznych témach, problémoch a skúsenostiach s agilnými praktikami.
Zatiaľ je záujem o diskusiu na tému Scrum Mastership.
Stretneme sa v Banskej Bystrici, 25.11.2015, utorok, medzi 18:00-21:00.
Hotel penzión Kúria
Bakossova ul. 4,
974 01 Banská Bystrica
V dňoch 26. a 27. júna 2014 sa v Prahe (Clarion Congress Hotel ****, Praha) uskutoční štvrtý ročník medzinárodnej konferencie CzechTest zameranej na testovanie softvéru a systémov. Ide o jedinú konferenciu svojho druhu na území Českej Republiky a Slovenska.
Program konferencie obsahuje množstvo prednášok, ktoré odprezentujú nielen skúsení profesionáli z “našich krajov” ale aj medzinárodne uznávaní zahraniční experti zvučných mien z oblasti testingu. Pod vedením niektorých z nich je možné deň pred konferenciou, 25. júna, absolvovať aj špeciálne tréningy (pre-conference tutorials) zamerané na získavanie a zlepšovanie praktických testovacích zručností.
Účastníkov minuloročnej konferencie nepochybne očarila Julie Gardiner, ktorú sa podarilo získať na konferenciu tento rok opäť. Časť programu sa zaoberá agilnými prístupmi a jedným z prednášajúcich bude aj dobre známy slovenský agilný hrdina Dušan Kocúrek.
Súčasťou konferencie je každoročne súťaž o zaujímavé ceny (napr. iPad), prezentácie hlavných sponzorov, predaj špecializovanej literatúry a stravovanie pre účastníkov priamo v hoteli.
Účastníci, ktorí sa prihásia do 17. júna získavajú zľavu 20% z registračného poplatku, držitelia certifikátu ISTQB získavajú takisto zľavu 20%, študenti rovnako zľavu 20% pričom tieto zľavy sa kumulujú a je teda možné získať celkovú zľavu až 60%.
V minulom roku sme sa počas konferencie ScrumImpulz zamerali na tému agilnej transformácie a zavádzania agilných praktík do reálneho života firmy.
Ročník 2014 prinesie príbehy o zmene života agilných tímov. A tentokrát nielen česko-slovenských tímov. Na ScrumImpulz 2014 sme sa snažili pozvať spíkrov, ktorí dlhodobo a intenzívne prežívajú výzvy tímov pri zmene kultúry firmy. Nosnou témou bude zmena a tím. V nasledujúcich týždňoch prinesieme detailnejšie informácie o každom spíkrovi a jeho téme.
Vstupné na konferenciu je 125€ bez DPH. Zaregistrujte sa!.
Tešíme sa na stretnutie.
Agilná organizácia Management 3.0 Tímová práca Manažment zmeny
Kanban Agile mimo IT
Marcel Miklúš, Senior manažér, Slovensko
Marcel sa zamyslí nad otázkou, či je Agile možné v IT nadnárodnej banky.
Počuli ste už o princípoch Sloboda v práci? Pekne kontroverzná téma, už len ten názov tak znie. No skúste si odpovedať, či sa cítite slobodným v práci.
A možno nielen v práci, čo pre vás znamená sloboda? Filozoficky zamotaná hádanka…
Firmy často vyhlasujú, že najdôležitejšou hodnotou firmy sú ľudia. Čo však vidíme sú ľudia, ktorí sú (vraj) demotivovaní. Nespokojní s tým na čom pracujú. Unavení, ba priam mnohí až uštvaní. Niekedy manažmentom firmy, niekedy sami sebou. Sú teda ľudia najdôležitejšou hodnotou?
Firmy, ktoré ľudí skutočne považujú za ‘poklad’, sa často zaoberajú šťastím, pocitmi a emóciami. Firmy budujú tímy, ktoré zdieľajú radosť aj bolesť. Tímy, ktoré sa vedia otvorene rozprávať. Manažment, ktorý predovšetkým aktívne načúva tímom a snaží sa pomôcť a nie prikazovať. Sloboda v práci je len jeden z konceptov. Pozrite si napr. Management 3.0.
A tu sme pri hodnotách dobrého agilného tímu.
Tieto hodnoty skutočne môžete v dobre fungujúcom tíme rozpoznať v dennom živote.
Ak pracujete v agilnom tíme, tak asi už viete odpoveď.
V agilnom tíme máte slobodu:
Minulý rok bol prvým, počas ktorého sme začali stretávať takéto firmy aj na Slovensku. V Českej republike dokonca niektoré firmy aplikujú slobodu v práci polu s agilnými praktikami a scrumom (napr. Etnetera).
Nielen preto vítame v ScrumDesku iniciatívu ľudí, ktorí sa s energiou pustili do ťažkého projektu konferencie.
Ak je téma ľudskejšieho a udržateľnejšieho biznisu pre vás zaujímavá, potom by ste 20. novembra nemali chýbať v Bratislave na konferencii Sloboda NaŽivo.
Tri tématické okruhy konferencie:
Viac ako dvadsať rečníkov s praktickými skúsenosťami, ktorí žijú touto témou. Ak sa zaregistrujete early-birds, čakajú vás dokonca knihy zdarma.
Možno dokonca stretnete svojich známych. My sme už takých našli a tešíme sa na stretnutie. A ak nikto taký nie je, stále máte možnosť spoznať sto nových ľudí.
“Agile funguje v tímoch, v ktorých členovia sedia spolu. V jednej miestnosti.”
Aj vám to vravel tréner počas školenia o základoch Agile? Mal pravdu.
Počas zavádzania Agile však mnoho firiem narazí práve na túto podmienku. Tá prekvapujúco limituje agilitu aj v slovenských firmách, ktoré nerástli prirodzene, ale akvizíciami iných firiem sídliacich v rôznych kútoch Slovenska a Čiech. A báááááác. Máme tu distribuovaný vývoj, aj keď sme stále na Slovensku. A to vôbec nemusíte mať v popise firmy pojmy ako nearshore, offshore, outsorcing. Jednoducho ste distribuovaní, a práve preto bude zavádzanie Agile ťažšie.
Možno naivná, no nie tak nefrekventovaná otázka: “To mám stáť počas denného stretnutia keď ho robíme online?”.
Hmmm, a prečo nie? Aspoň si pretiahnete chrbticu. Steve Jobs robil dôležité porady a stretnutia počas chôdze. Yves Hanoulle koučuje tímy online zo svojho walking desku.
No nemusíte takto preháňať. Jednoducho ostanťe sedieť na stoličke. Pretože vaša poloha počas stand-upu nie je pre ostatných členov tímu vôbec dôležitá.
Čo vám musí fungovať:
Odporúčam vám pripojiť sa 5 minút pred mítingom a preveriť, či vám funguje spojenie. Členovia tímu často využijú tento čas na neformálny pokec o živote. Je to teda investícia do socializácie, čo sa mi veľmi páči.
To najpodstatnejšie sa má stať niekoľko minút pred denným stretnutím. Ako člen tímu si pripravím odpovede na klasické otázky:
Zaiste ste si všimli trochu inú formu otázok. V distibuovanom prostredí sa môže stratiť význam slova DNES, VČERA, ZAJTRA. Preto sa odkazujeme na obdobia medzi standupmi.
A prečo štrvtá otázka? Pretože chcete ušetriť čas kolegom. Bavte sa cielene s ľuďmi, ktorí majú čo k danej téme povedať viac do hĺbky. No diskutujte po stretnutí, nie počas neho. Zachovajte 15 minútový interval.
Odpovede na otázky si pripravte pred stretnutím. Najlepšie niekde v textovom editore alebo Notepade. Keď príde váš moment, tak ho skopírujte a vložte do chatu komunikačného nástroja. Všetci tak uvidia odpovede a porozumejú aj v prípade vašej horšej angličtiny alebo nižšej kvality WiFi signálu.
Tip pre Scrum Mastrov: najväčšou výhodou tohto prístupu je to, že sa ľudia pripravia!
Dôležitým atribútom distribuovaného stand-upu je čas. Berte do úvahy časové zóny. Standup by mal byť v nejakej lokalite ráno. Najlepšie v lokalite, kde sídli väčšina členov tímu. Nech sa deň začína s výhľadom do budúcnosti. Ak pracujete s východným pobrežím USA, tak vhodným časom je 14:00 GMT+1. Najväčším problémom budú tímy v USA, Indii a Európe. V niektorých prípadoch možno budete musieť rozdeliť tímy podľa zón a nebude sa možné stretnúť súčasne.
Pozor na tzv. komplex kontraktora. Môže sa vám stať, že klient vás bude tlačiť do nezmyselných časov na standupy (19:00 a neskôr). Nedajte sa.
Ak ste boli na našich workshopoch tak viete ako na to…
Najťažšie na distribuovaných stand-upoch je udržať disciplínu.
Tu je niekoľko tipov:
Vzdialenosť nie je pre denné standupy limitujúca. Limitujúci je prístup ľudí k tomuto obmedzeniu. Je to iba stav mysle.
Možno stačí inšpirovať sa u známych, ktorí v takomto prostredí pracujú. Úspešne sa s týmto problémom popasovali firmy v Košiciach, Bratislave, Žiline aj Banskej Bystrici.
Odkazy
Tento článok je venovaný obchodníkom, šéfom firiem, právnikom a business developerom – ľudom ktorí tvoria a sú zodpovední za kontrakty pre agilné softvérové tímy. Popisuje typy kontraktov pre agilné projekty, ich výhody a nevýhody.
Kontrakt pre agilný projekt by mal riešiť podobné témy a problémy ako kontrakt pre tradičný model vývoja softvéru: cena, termíny, rozsah dodávky, záruka, odstraňovanie chýb a pod. Kľúčový rozdiel je pochopenie ako prebieha dodanie výsledného produktu v agilnom projekte. Ľudia, ktorí uzatvárajú kontrakt, musia rozumieť agilným princípom. Dodávky produktu v iteráciách a skorá kolaborácia medzi zákazníkom a dodávateľom pomáha znižovať riziká projektu. Kontrakt pre agilné projekty by mal byť založený na transparentnosti a dôvere. A tak ako sa vyvýja vzťah medzi zákazníkom a dodávateľom, tak sa musí vyvíjať aj kontrakt – presne v zmysle princípu: “Customer collaboration over contract negotiation”, http://agilemanifesto.org.
Je to zmena myslenia? Áno – prioritou pre všetkých je úspešná realizácia projektu, nie “právnicky bezchybný” kontrakt, ktorý nevedie k úspešnému dokončeniu projektu.
Ako vyzerá “tradičný” kontrakt? Kopíruje tradičný model vývoja softvéru:
Kontrakt pre agilné softvérové tímy je akýmsi protipólom predchádzajúcich bodov, ideálne len definuje framework pre agilný štýl vedenia projektu. Vďaka fungujúcemu produktu, ktorý máme k dispozícii na konci každej iterácie a skorému feedbacku od zákazníka, môžeme zmeniť pohľad na kontrakt a riziká súvisiace s projektom.
Fixed Price kontrakt je najjednoduchší typ kontraktu. Fixná je cena, obsah a aj čas dodávky softvéru. Zákazník platí dodávateľovi určitú čiastku z celkovej dohodnutej sumy zvyčajne na konci každej iterácie.
Tento typ kontraktu môže fungovať ak funguje dôvera medzi zákazníkom a dodávateľom a ak zákazník dostáva na konci každej iterácie požadovaný softvér. Dodávateľ môže akceptovať zmeny v pôvodne dohodnutých požiadavkách, pokiaľ je zachovaná komplexita a zložitosť. Potom sa zákazník nemusí sústrediť na samotný kontrakt, ale kooperuje s dodávateľom a ak táto spolupráca naozaj funguje – všetko je v najlepšom poriadku.
Fixed Price kontrakt však často vedie k situácii kedy zákazník nedostane čo pôvodne chcel alebo dodávateľ je v strate. Môže sa tiež stať, že dodávateľ, v snahe dodať čo sľúbil v rámci fixnej ceny, znižuje kvalitu dodávky – chybový kód, chýba dohodnutá funkcionalita alebo testy. To vedie k ešte vačším celkovým nákladom vzhľadom na opravu a následnú údržbu.
Najväčšie riziko pri Fixed Price kontraktoch je na strane dodávateľa. Dodávateľ si môže toto riziko premietnúť do svojích odhadov nákladov a akceptovať trebárs menej user stories pre dannú iteráciu. Toto však bude viesť k strate transparentnosti, dôvery a ku snahe dodávateľa hrať na väčší zisk.
T&M – Čas a materiál je typ kontraktu kedy zákazník platí dodávateľovi za vopred dohodnutú hodinovú sadzbu a za použitý materiál ako napr. licencie alebo HW.
Tento typ kontraktu je vhodný pre agilné projekty. Je jednoduchý, jasný a podpruje agilitu. Typická dilema zákazníka je kedy bude ukončený projekt, či neuviazne v nikdy sa nekončiacich platbách dodávateľovi a či dostáva primeranú hodnotu za svoje peniaze. Tieto obavy sú eliminované každú iteráciu prostredníctvom:
T&M kontrakt vyžaduje vysoký stupeň dôvery na oboch stranách a to tak ako pri každom inom vzťahu medzi ľudmi nefunguje okamžite ale vyvýja sa. Je fajn začať budovať tento vzťah prostredníctvom Fixed Price kontraktu a postupne prejsť na T&M typ kontraktu.
Target Cost kontrakt je výsledkom spoločnej zodpovednosti oboch stán: zákazníka aj dodávateľa. Kontrakt je často dokonca komunikovaný všetkým zamestnancom a tí majú záujem kolaborovať, efektíve riešiť problémy a tak dosahovať spoločné ciele.
Tento typ kontraktu používa napr. Toyota s cieľom dosiahnuť dlhodobý vzťah s dodávateľmi založený na dôvere a vzájomnej podpore. Samotný kontrakt prebieha v dvoch fázach:
Teraz príde najzaujímý aspekt tohto typu kontraktu. V prípade rozdielu medzi plánovanými a skutočnými nákladmi je vyrovnanie vypočítane tak, že sa zdieľajú náklady alebo profit medzi zákazníkom a dodávateľom. Napr:
Vyrovnanie rozdielu = (Skutočné náklady – Plánované náklady) * Konštanta zdieľania
Platba dodávateľovi = Skutočné náklady + Cieľový profit + Vyrovnanie rozdielu
Ako je vidieť vyrovnanie rozdielu môže byť kladné alebo záporné. Ak skutpočné náklady sú vyšsie ako plánované, zákazník aj dodávateľ spoločne zdieľaju tieto náklady. Ak skutočné náklady sú nižśie, obaja zdieľajú aj tento profit. Výsledkom tohto celého potom je to, že obe strany kontraktu sa snažia redukovať náklady.
Profit Sharing typ kontraktu je založený na spoločnom joint venture zákazníka a dodávateľa. Zákazník poskytuje peniaze na rozvoj dodávateľovi a obidne strany prosperujú a zdieľajú príjmy v prípade zisku. Tento model je zložitejší na realizáciu a má určité nevýhody z toho vyplývajúce.
Progressive kontrakt predstavuje framework pre spoluprácu medzi dodávateľom a zákazníkom. Popisuje vzťah medzi oboma stranami, ale nie priamo obsah dodávky alebo cenu. Samotný kontrakt sa tvorí pre každú iteráciu a typicky sa vyvýja cez Fixed Price kontrakt, T&M kontrakt až k Target Cost kontraktu. Výhodou je značná flexibilita. Nevýhodou to, že pre každú iteráciu musíme vytvoriť nový kontrakt.
Na záver len zhrniem vzťah rizika medzi dodávateľom a zákazníkom pri rôznych typoch kontraktov:
V kanceláriách agilných IT firiem nastáva o 9:00 zvláštna vec. Informatici, o ktorých si väčšina ľudí myslí, že sú svojim spôsobom zvláštni a nekomunikatívni, sa postavia do kruhu a začnú sa rozprávať.
Niektorí členovia tímu sa iba postavia a ‘odpália to’ priamo z hlavy. V takých prípadoch dosť často počuť tzv. “óóóhmovinu”: “Ohhhm, včera som robil, ohhhhm, dnes budem robiť, ohhhhm,….”.
Stretnutie sa takto zbytočne predĺži, óóóhmovina odváza pozornosť a znižuje koncentráciu. Ako sa teda mám ja, člen tímu, pripraviť na denné stretnutie?
Najčastejšie aplikovaným pravidlom je aktualizácia úloh pred stand-upom.
No ešte lepšie je mať ich aktuálne kedykoľvek. V podstate keď sa pozriete na kanban tabuľu, tak uvidíte kto na čom presne pracuje. Stav výrobnej linky.
Samozrejme, že padnú argumenty proti tejto aktuálnosti: “To mám posúvať kartyvždy po pár minútach? Prečo taká byrokracia?”. Nie, nemusíte. Nikto vás nenúti.
Zvážte ale argumenty prečo áno:
Paradoxne až distribuovaný stand-up vás naučí najefektívnejšej príprave.
Keďže musíte byť stručný a jasný, pripravíte si stav úloh pred poradou, napr. do Notepadu . Prejdete si svoje úlohy a pozriete sa na kandidátov na ďalšie. Potom, keď máte rozprávať, už iba vložíte pripravený text do Skype alebo Office Communicatora a rozprávate. Ostatní tak tieto informácie uvidia, aj keď kvalita linky nie je veľmi dobrá, alebo ak nerozumia vašej angličtine.
Pripravujete sa inak a funguje to? Napíšte o tom!
Pre tímy sú denné stand-upy mnohokrát ‘intímnou’ záležitosťou. Počas mentoringu to zbadáte. Aj prítomnosť kouča, ktorý je do tímu pozvaný a ktorý im pomáha, naruší prirodzený priebeh stretnutia. Prirovnávam to ku kvantovej fyzike, kde aj to, že pozorujete daný jav, ovplyvňuje jav samotný. Podobne to je aj s prítomnosťou osôb mimo tímu.
Nie, nechcem povedať, že nikto iný mimo tímu sa nemá stretnutia zúčastniť. Chyba je totiž práve na strane tímu. Často je to dané iba ostychom prezentovať a hovoriť pred inými. A práve denný stand-up môže zlepšiť aj prezentačné schopnosti jedinca. Pretože musí byť stručný, jasný, informácie musia byť hodnotné a použiteľné inými.
No má byť na dennom stretnutí aj manažér? 80% tímov, s ktorými som pracoval, ich tam nechcú. Prečo?
Jeden z prvých distribuovaných tímov, ktorý zavádzal Agile, pracoval na oboch brehoch Atlantiku. Na východnom Slovensku a východnom pobreží USA. Asi 6 hodinový rozdiel. Slováci, ako kontraktori, pristúpili na podmienky dané Američanmi. Jednou z podmienok bol stand-up o 12:00 hodine (USA) čo znamenalo 18:00 u nás. Po týždni ma na chodbe oslovil môj priateľ jedinou vetou“Je to Tvoja vina!” kráčajúc nahnevaný ďalej. Bummm. Prečo? Tak som išiel s ním na cigaretu, kde to fajčiarom myslí častokrát lepšie a kde sa dá nájsť priestor na neformálny rozhovor.
Situácia bola zlá. Slovenský tím začínal prácu d 9:00 a 18:00 ešte iba začínal stand-up. A ten trval 1,5 hodiny!!! Dôvod bol jednoduchý. Manažér na stretnutí. Bol to scrum master. Navyše bol certifikovaný, no nikdy nepochopil, že Agile nie je o postupoch, ale o hodnotách a princípoch. A tak tím mal namiesto denného stretnutia výsluch.
Scrum master (stále manažér) bol v tomto prípade zdrojom frustrácií. Riešením by bolo menovať niekoho iného scrum mastrom, ale pomohlo by to pri takej osobnosti manažéra, ktorému je jedno, že ľudia sú niekde v Európe v práci do 20:30?
Manažér, ktorý je scrum mastrom, by mal byť hladný po spätnej väzbe. Prepojenie týchto dvoch rolí je nebezpečné v tom, akými sme sa naučili byť manažérmi (princíp kontroluj a panuj) a proti tomu stoja princípy scrum mastershipu – servant leadership, kouč, mentor. Je to o zmene správania, hodnôt a princípov ako fungujeme. A preto spätná väzba je nutnou v tomto prípade.
Manažér sa musí naučiť tancovať so systémom aj s tímom. Treba si zahryznúť do ceruzky keď chcete niečo povedať. Treba sa vyhnúť očnému kontaktu s človekom, ktorý reportuje stav. Niekedy treba dokonca sadnúť si chrbtom k tímu a naučiť tím, že to nie mne, manažérovi, reportujú, ale že sa majú informovať navzájom.
Pred piatimi rokmi som ako manžér viedol porady. Nebolo to o Scrum, ale o normálnom reportingu, ktorý určite poznáte z práce. Jeden na jedného, aj keď je v miestnosti celý tím. No zlomovým momentom pre mňa osobne bolo, keď som si sadol do rohu miestnosti a nechal tím sedieť za jedným stolom, Bola to iná perspektíva. Odrazu vnímate ako ľudia interagujú, kto s kým sa môže a kto koho nemôže. Aké informácie potrebujú ľudia, aké tréningy im potrebujete poskytnúť a s kým sa potrebujú dohodnúť. Začal som sa viac pýtať “Čo potrebujú?”.
Ako ‘vypočúvajúci’ manažér som na toto často nemal čas. Išlo vtedy viac o úlohy a ich stav.
Preto najlepšie je, ak sa ako manažér do roly scrum mastra ani nepasujete. Vyhnite sa jej pokiaľ sa dá. Scrum mastrom môže byť ktokoľvek z tímu, kto má predpoklady dobrej práce s ľuďmi. Niekto kto je prirodzený líder, má prirodzenú autoritu a nie je ‘pes’.
A aj preto by ste v miestnosti, v ktorej robíte stand-up, mali mať niekoľko stoličiek pre návštevníkov. Tým by scrum master mal pred mítingom vysvetliť, že sú pozorovatelia bez možnosti zasahovania do stretnutia. Majú byť ticho. Hlas dostanú až po stretnutí.
Scrum master však nesmie zabudnúť na pripravu tím na to, že sa na nich budú pozerať aj iné oči.
Už len kvôli tej kvantovej fyzike spomínanej na začiatku…
Scrum master pečie denný chlieb tímu na dennom stretnutí.
Práve počas tohto stretnutia sa prejavujú schopnosti scrum mastra. Niečo o scrum mastershipe sa síce dozviete počas certifikačných a iných školení, no iba prax vás naučí.
Tím dobrého scrum mastra nemá problém so samoorganizáciou úloh, s komunikáciou a ani výrazné problémy so stavom úloh. Navyše v takom tíme je vysoká miera sebadisciplíny a zodpovednosti.
Disciplinovaný scrum master pred samotným daily mítingom :
Čo zmeníte na svojom scrum mastershipe zajtra?
Odkazy:
Aj keď agile v praxi často na prvý pohľad vyzerá chaoticky, dobré agilné tímy dbajú na pravidlá dohodnuté v tíme.
Pravidlá pre denný stand-up by mali obsahovať:
Čokoľvek sa ale dohodne netreba nechať iba v hlavách alebo emailoch. Pravidlá nebudú bolieť ak sa stanú zvykom.
Ten sa dá vytvoriť iba opakovaním. A tomu sa dá napomôcť aj vytlačenými pravidlami zavesenými či už v tímovej miestnosti, alebo na mieste kde stand-up robíte.
Pre standupy sa odporúča hľadanie odpovedí na tri otázky:
Niekedy sa tímy dohodnú aj na ďalších otázkach:
Denný stand-up začne zlyhávať v momente, keď tieto dohody sú porušované. Najčastejšie zlyhávame v dochvíľnosti.
Svedčí o tom aj načastejšia otázka scrum mastrov “Čo s ľuďmi, ktorí permanentne meškajú”?
Tímy, s ktorými som pracoval, sa dohodli na zaplatení pokuty 1€ ak prišli neskoro, 2€ ak neprišli a navyše to nikomu neoznámili vopred. Niektoré tímy si zaviedli “fyzické” tresty, jednoducho spraviť niečo, čo bude znamenať malú bolesť, napr. drepy.
A niektoré tímy idú na to kreatívne, napr. sa trochu zahanbiť pred tímom, ako sa trápim pri tanci.
Každopádne už zlyhanie v dodržiavaní takto jednoduchých pravidiel veľa svedčí o tom, nakoľko je tím tímom a nakoľko sú jeho členovia tímovými hráčmi. No vždy to skončí šťastne. Buď sa pravidlá začnú dodržiavať všetkými, alebo všetci bude znamenať menšiu skupinu, ktorá si rozumie podstatne viac.
Aké iné pravidlá máte vo vašom tíme?
Zdroje:
