Zákazník ako spoluhráč

innovation.gamesUž sa vám niekedy stalo, že ste dali zákazníkovi niečo len preto, aby zistil, že v podstate chcel niečo iné? Teória Lean-u by na to povedala, že ste práve vyrobili odpad. Samotná chyba ale nemusela byť vo výrobnom procese, ale v tom, že zákazník nevedel vyjadriť, čo presne chce. Agilné metódy radia, že máte so zákazníkom komunikovať tak často ako sa dá. Menej rád už ale ponúkajú v tom, ako presne to máte robiť. Ako z neho dostanete informáciu, ktorú síce má, ale o tom, že ju vlastní ani sám netuší? Luke Hohmann vo svojej knihe Innovation Games odporúča zahrať si so zákazníkom hru.

Ak si pod pojmom „hra“ predstavíte Človeče nehnevaj sa, tak to ste vedľa. Dá sa povedať, že väčšinou ide skôr o psychologické praktiky zabalené do pozlátka niečoho, čo ako hra vyzerá. Napríklad Product Box. Predstavte si, že si zvoláte niekoľko zákazníkov na stretnutie. Rozdáte im biele kartónové škatule, fixy, lepidlo, nožnice, farebný papier atď. a poviete im, aby skúsili vyrobiť obal na produkt, aký by si chceli kúpiť. A keď sú hotoví, tak na dôvažok sa ešte môžu pokúsiť svoju produktovú škatuľu akoby predviesť a predať ostatným zákazníkom. Vyberú sa najlepšie návrhy, odmenia sa nejakou pozornosťou a vy si na záver odnesiete kopec škatúľ na povrchu, ktorých môžete nájsť ozajstné bohatstvo informácii o tom, čo vaši zákazníci chcú. Toto je len jedna z 12 hier, ktorú Luke prezentuje.

Okrem teoretického úvodu a praktického záveru je kniha de facto katalógom. Katalógom hier s popisom ich použitia, vlastností, dobrých rád a trikov. Niektoré hry sú také jednoduché, že sa možno až zarazíte, prečo vás to samých doteraz nenapadlo. Hry majú rôzne charakteristiky ako napríklad náročnosť fyzickej prípravy, veľkosť skupiny zákazníkov s ktorými budete hrať, doba hrania atď. Podľa týchto charakteristík a podľa účelu potom viete vybrať najvhodnejšiu hru pre danú príležitosť. Okrem toho je pri každej hre uvedená krátka teória o tom, prečo hra funguje a niekde aj reálne informácie z používania hry. Ten teoretický popis je už na hranici psychologickej literatúry, ale to už je asi dôsledok toho, že hry reprezentujú len inú formu komunikácie.

O Scrum-e som už viac krát počul, že sa robí len veľmi ťažko, ak ho s vami zákazník „nechce hrať“. Ak neuznáva pozíciu Product Ownera, ak chce presný a dlhodobý plán alebo nechce počas vývoja komunikovať. Ak však máte šťastie a zákazník Scrum hrá, možno viete vašu komunikáciu s ním posunúť opäť o úroveň vyššie. Dostať z neho informácie tak, aby najbližšie, keď mu budete prezentovať produkt, mohol povedať, že je to presne to, čo chcel. Innovation Games ponúka návody ako na to. Určite to nie je instantné riešenie, ktoré len zalejete vriacou vodu a máte okamžite výsledky. Zorganizovať a správne odmoderovať takúto akciu vyžaduje aj nejakú prax, ale to, čo získate, môže byť natoľko unikátne, že tá námaha stojí za to.

Trénovanie agilných tímov v praxi

coaching.agile.teamsObčas sa stáva, že pri zavádzaní Scrumu uviaznete v bludnom kruhu. Ten kruh je tvorený dvoma faktami: agilné metódy začnú fungovať až v momente, keď ich ľudia začnú používať a ľudia začnú nejaké metódy používať až v momente, keď vidia, že fungujú. Tento cyklus sa dá prerušiť tým, že používanie dostanú ľudia jednoducho príkazom, ale to nie je v duchu agilných metód, ktoré stavajú ľudí na prvé miesto (určite tým stratíte ich angažovanosť, čo je vzácna a ťažko nahraditeľná surovina). Našťastie má tento problém aj iné riešenie, ktoré môžete nájsť v knihe Coaching Agile Teams od Lyssa Adkinsonovej.

Kniha sa pohybuje na hranici psychológie a riadenia, pričom som mal miestami pocit, že sa viac nakláňa k psychológii. Každopádne nie je jej cieľom vysvetľovať agilné postupy. Automaticky predpokladá, že v týchto veciach už máte jasno. To, čomu sa hlavne venuje, je práca s ľuďmi a postupy ako naviesť tímy k používaniu agilných metód. Presnejšie povedané, ako by ste sa mali vy správať, aby sa vám to podarilo. V hlavnej časti Lyssa prezentuje rôzne roly, v ktorých sa môžete ocitnúť, ak sa podujmete koučovať tímy:

  • Coach-Mentor – popisuje ako zvládať rôzne techniky koučovania (tím vs. jednotlivec) ako aj spôsob koučovania v rôznych fázach sprintu (dokonca ako koučovať koučaJ );
  • Facilitator – ako učiť ľudí správne realizovať porady;
  • Teacher – ako naučiť ľudí zvládať agilné praktiky;
  • Problem Solver – riešenie problémov projektu ako aj nastavenie tímu tak, aby ich dokázal v budúcnosti riešiť sám;
  • Conflict Navigator – riešenie konfliktov v tíme. Uvádza napríklad päť stupňov konfliktu: Problém, Nesúhlas, Spor, Križiacka výprava, Svetová vojna, ktoré môžu medzi ľuďmi nastať, a čo v ktorom prípade robiť;
  • Collaboration Conductor – podpora komunikácie ako základu spolupráce v tíme.

Autorka tak skúma pozíciu kouča z viacerých uhlov pohľadov. Každej takejto role venuje niekoľko podkapitol odporúčaných praktík a najčastejších problémov.

Vo zvyšných kapitolách sa snaží Lyssa presvedčiť, že správny agilný kouč musí začať od seba. Že musí absorbovať základné princípy agilného riadenia a žiť nimi. Často krát som mal pocit, že sa dokonca snaží skrz knihu koučovať čitateľa, hlavne pri niekoľkonásobnom opakovaní tej istej myšlienky len inými slovami (čo viedlo k miernemu nárastu objemu knihy, ktorému by sa dalo podľa mňa vyhnúť). Každopádne je v knihe daný silný dôraz na osobný rast a vývoj a skrz neho potom aj na vývoj vašich schopností predať agilné cítenie ľuďom. Zaujímavé sú takzvané úspešné a neúspešné režimy, v ktorých môžete skončiť, ak sa o koučovanie budete pokúšať.

Na záver sa dá povedať, že ak patríte k ľudom, ktorí nemajú agilnými metódami len žiť, ale majú aj poslanie ich šíriť ďalej, tak je toto kniha, ktorá by vás nemala minúť. Po prvé preto, lebo kníh, ktoré sa venujú koučovaniu a agilným metódam nie je veľa (podobná je snáď už len Agile Coaching od R. Davies a L. Sedley) a po druhé preto, lebo problematika koučovania je v nej rozobraná pomerne podrobne, a preto aj skúsený profesionál môže objaviť niekoľko drahokamov medzi riadkami. A ešte jedna myšlienka, ktorá sa mne osobne veľmi zapáčila (z kapitoly o tom, že pri agilných metódach musíte byť schopný prijať zlyhanie a zotaviť sa z neho): The battle cry of a team may be, „If we’re going to fail, let’s fail fast.“

Ako uspieť, ak ste už raz začali

obal.succeeding.with.agile

Nie vždy sa mi stáva, že sa mi dostane do rúk kniha, ktorá by dokázala posunúť môj názor na nejakú vec naraz vo viacerých smeroch. Tentokrát som mal  opäť raz šťastie, keď som natrafil na Succeeding with Agile od Mike Cohna. Je niekoľko vecí, ktoré sa dajú o tejto knihe povedať, a jedna z nich je, že ak to myslíte s agilnými metódami vážne, tak čas strávený jej čítaním nebude určite premrhaný.

Táto kniha nie je pre ľudí, ktorí si kladú otázku: „Čo sú to agilné metódy?“, alebo „Ako vlastne vyzerá Scrum?“. Autor predpokladá, že na to už máte odpovede a vedie diskusiu viac do hĺbky adaptácie agility. Je to kniha hlavne pre ľudí, ktorí čo-to o agilných metóda vedia, niečo si aj skúsili a narazili na rôzne druhy prekážok. Jej čítaním totiž veľmi ľahko zistíte, že vaše problémy nie sú až tak unikátne ako možno vyzerajú a ich riešenie už existuje. Zaujímavé sú napríklad takzvané „časté námietky“ ľudí voči agilným metódam a Mikové odpovede na ne. Niektoré vám možno budú pripadať povedomé…

Kniha je rozdelená na päť častí, pričom v prvej autor vysvetľuje základné fakty o adaptácii Scrumu. Nečakajte ale vysvetlenie toho, čo je to sprint. Namiesto toho Mike prezentuje 5-krokový proces, ktorý je vhodný k adaptácii Scrumu a vzory šírenia agilných praktík medzi tímami. Okrem toho zavádza pre mňa veľmi príslovečný pojem „organizačná gravitácia“ – t.j. pôsobenie (sily) zvyšku organizácie voči prechode tímu na agilnú metódu. Ak prekonáte túto silu, dostanete sa na orbit (úspešná a trvalá adaptácia), ak nie, stiahne vás to späť.

Druhá časť pojednáva o jednotlivcoch. Hneď prvá kapitola vás naučí poradiť si s odporom k zmene (veľmi dobré čítanie na túto tému je aj kniha „Pocit naliehavosti“ od John P. Kottera). Ďalšie kapitoly informujú o tom, ako zaviesť nové roly, ktoré so sebou Scrum prináša (vytvorením alebo transformáciou klasických existujúcich) a ako ľudom vštiepiť technické praktiky, ktoré sú pre agilný vývoj nutné.

V tretej časti si berie na mušku fungovanie tímov. Od štruktúry tímu, cez budovanie spolupráce až po podporu samoorganizovanosti v tíme. V tejto kapitole tiež môžete nájsť informácie o tom, ako by mal vyzerať váš backlog, sprint, plánovanie a čo robiť, aby  ste do vášho produktu zapiekli dostatočné množstvo kvality.

Štvrtá časť je zameraná na väčšie organizácie. Mike prezentuje svoje znalosti ako sa vysporiadať s veľmi veľkými projektmi alebo ako zaviesť Scrum do distribuovaného prostredia. Zvláštna kapitola je venovaná spoluexistencii agilných metód s inými (klasickými) metódami v jednej organizácii. Ak ste niekedy stáli pred problémom ako riadiť projekt, ktorý je vo vnútri agilný a navonok klasický-sekvenčný, tak v tejto kapitole nájdete zopár dobrý postrehov.

Posledná časť je najkratšia, ale o to silnejšia. Mike v nej vstupuje do oblasti, o ktorej som ja osobne zatiaľ veľa literatúry nevidel, a to meranie agility. Ako veľmi ja náš tím agilný? Kde sme v porovnaní s obdobím pred rokom alebo v porovnaní s inými tímami? Ako veľa hodnoty sme dodali zákazníkovi? Ak vás trápia tieto alebo podobné otázky, tak v tejto kapitole by ste mohli nájsť zopár drahokamov medzi riadkami. Osobne ma prekvapilo, aké jednoduché praktiky sa dajú použiť, aby sme zistili, akú veľkú hodnotu dodáva tím zákazníkovi (niektoré z nich sme v našom tíme vyskúšali, a bolo naozaj zaujímavé sledovať ako zopár jednoduchých obrázkov vyjasnilo pomery).

Kniha Succeeding with Agile je určená ľudom, ktorí agilné metódy skúšajú a boria sa s rôznymi problémami, ktoré takáto adaptácia prináša. Je určená pre bojovníkov, ktorí sa rozhodli bojovať s organizačnou gravitáciou, aj pre zvedavcov, ktorí by sa už radi dozvedeli niečo viac, ako ponúka základné video o Scrume na Youtube. Je cítiť, že Mike do knihy vložil svoje dlhoročné skúsenosti a že píše o veciach, ktorým rozumie. Preto by táto kniha mala byť v knižnici každej spoločnosti, ktorá to s agilitou myslí vážne.