Majster v každom z tímu

majster.v.kazom.z.timuAgilné metódy ponúkaju veľa možností ako zrealizovať riadenie tímu a vedenie projektu. Z tejto množiny rôznych ceremónií, artefaktov, postupov a praktík je možné si zvoliť a nasmerovať tak ďalší rozvoj Scrumu v projekte alebo celej firme. Jedna z takýchto praktík je aj rotácia scrummástera. Teda keď je každý sprint (alebo iné obdobie) majstrom scrumu.

Túto praktiku sme asi pred dvoma rokmi zaviedli v našej firme (v tíme s približne 8 ľudmi) a po týchto dvoch rokoch môžem povedať, že to bola jedna z najlepších zmien. Najprv je ale potrebné si vysvetliť, čo to presne (aspoň v našom prípade) znamená. Tím bežal už niekoľko rokov pod vedením vedúceho tímu. Ten zabezpečoval riešenie všetkých problémov, technologický dohľad, aj samotnú realizáciu sprintu. To posledné znamenalo zvolávať a moderovať porady, pripravovať backlog, riešiť akékoľvek problémy, ktoré súviseli s prácou ľudí v rámci Scrumu. Práve činnosti z  tejto kategórie sa ukázali ako vhodné na oddelenie a ich realizácia prešla na samotný tím. Namiesto toho, aby sme však zvolili jedného (toho správneho?) scrummastera, nechali sme ľudí v tíme v tejto pozícii sa striedať. Krok to určite nie je jednoduchý a vyžadol určitú dávku odvahy a podpory vedenia. Odmenov bolo, že to prinieslo ešte viac bonusov ako sa pôvodne očakávalo.

Samotná rotácia prebieha tak, že každý sprint je scrummasterom niekto iný z tímu. Nerobí sa žiadny rozdiel medzi úlohou človeka v tíme, preto tester je rovnako dobrý ako programátor a naopak. Úlohou scrummastera je zvolávať porady (denná, plánovacia, retrospektíva) a moderovať ich (t.j. držať vecnú diskusiu a sledovať čas). Okrem toho, pripravuje tabuľu s úlohami pre sprint a ešte niekoľko drobností, ktoré súvisia so sprintom. A to je vlastne všetko. Je to v podstate rovnejší medzi rovnými. Takto to už funguje 2 roky a prinieslo to niekoľko výhod:

  1. Väčšia zodpovednosť tímu – tým ,že ľudia majú viac pravomoci a riadia si svoju prácu sami, cítia za ňu väčšiu zodpovednosť. Takéto zapojenie do práce je veľmi cenné.
  2. Objavenie prirodzených lídrov – robiť scrummastera nie každému úplne sadne, ale zvládnu to všetci. Veľmi rýchlo sa však ukázalo, kto sa v tej úlohe cíti ako ryba vo vode.
  3. Ľahšie fungovanie tímu – chvíľkový pobyt na pozícii človeka, ktorý ma na starosti hladký priebeh sprintu každému dovolí pochopiť, čo scrummaster potrebuje od ľudí z tímu. Prestali sa objavovať prípady zabudnutia aktualizácie tabuľke, keď každý zistil, ako ťažko sa kreslí graf, ak nemáte aktuálne údaje.
  4. Nové prvky (impluzy) do fungovania tímu – iný scrummaster, iný človek. Rôzni ľudia sú postupne stavaní do pozície človeka, ktorý sa pasuje s (niekedy opakujúcimi sa) chybami. To prinieslo nové nápady a riešenia, ktoré by inak asi ostali skryté.
  5. Lepšie pochopenie Scrumu – lepšie raz vidieť ako 100x počuť a lepšie raz zažiť ako 100x vidieť. Každý sa na chvíľu dostane do kože scrummastera a otestuje si problémy, s ktorými sa pasuje. To viedlo k lepšiemu pochopeniu toho, prečo sa na dennej porade stojí a ako vlastne funguje burn down chart.
  6. Sprinty získali svoj charakter – určité prvky v sprinte si scrummaster môže prispôsobovať podľa seba. Každý sprint tak získava osobitný charakter toho, kto ho vedie. To narúša stereotyp a robí prácu zábavnejšiu.

Rotáciu scrummastera v našom tíme hodnotím jednoznačne ako pozitívnu vec a spätné preklopenie na pôvodný spôsob je v súčastnosti nepravdepodobné. Samozrejme to nie je len tak. Chce to trochu riskovať, chce to správnu firemnú kultúru a chce to aj prípravu – s úplne novým tímom ľudí to spraviť nemôžete (alebo áno?). Každopádne sa takto do tímu prenáša časť zodpovednosti a moci rozhodovať a to môže byť najväčší problém. Pre niekoho, kto je zvyknutý držať opraty riadenia pevne v rukách je predstava, že sa toho vzdá a dokonca, že to budú postupne robiť všetci ľudia v tíme, asi nereálna. Ale to už je len opäť o tom, že je potrebné sa vyrovnať s určitým pocitom neistoty v budúcnosti. Je to rovnaké, ako keď projekt nemá nakreslený gantov diagram s presným popisom na polrok dopredu. Namiesto toho má release plán, ktorý odpovedá na otázky nie presne, ale v intervaloch. Tieto veci sprevádza ten istý pocit neistoty ako pri rotácii scrummastera. Je to niečo, na čo je ťažké ale nevyhnuté si pri agilných metódach zvyknúť. Vieru v to, že všetko sa dá riadiť a určiť dopredu, môže ľahko zbúrať zajtrajšie ráno.