Trénovanie agilných tímov v praxi

coaching.agile.teamsObčas sa stáva, že pri zavádzaní Scrumu uviaznete v bludnom kruhu. Ten kruh je tvorený dvoma faktami: agilné metódy začnú fungovať až v momente, keď ich ľudia začnú používať a ľudia začnú nejaké metódy používať až v momente, keď vidia, že fungujú. Tento cyklus sa dá prerušiť tým, že používanie dostanú ľudia jednoducho príkazom, ale to nie je v duchu agilných metód, ktoré stavajú ľudí na prvé miesto (určite tým stratíte ich angažovanosť, čo je vzácna a ťažko nahraditeľná surovina). Našťastie má tento problém aj iné riešenie, ktoré môžete nájsť v knihe Coaching Agile Teams od Lyssa Adkinsonovej.

Kniha sa pohybuje na hranici psychológie a riadenia, pričom som mal miestami pocit, že sa viac nakláňa k psychológii. Každopádne nie je jej cieľom vysvetľovať agilné postupy. Automaticky predpokladá, že v týchto veciach už máte jasno. To, čomu sa hlavne venuje, je práca s ľuďmi a postupy ako naviesť tímy k používaniu agilných metód. Presnejšie povedané, ako by ste sa mali vy správať, aby sa vám to podarilo. V hlavnej časti Lyssa prezentuje rôzne roly, v ktorých sa môžete ocitnúť, ak sa podujmete koučovať tímy:

  • Coach-Mentor – popisuje ako zvládať rôzne techniky koučovania (tím vs. jednotlivec) ako aj spôsob koučovania v rôznych fázach sprintu (dokonca ako koučovať koučaJ );
  • Facilitator – ako učiť ľudí správne realizovať porady;
  • Teacher – ako naučiť ľudí zvládať agilné praktiky;
  • Problem Solver – riešenie problémov projektu ako aj nastavenie tímu tak, aby ich dokázal v budúcnosti riešiť sám;
  • Conflict Navigator – riešenie konfliktov v tíme. Uvádza napríklad päť stupňov konfliktu: Problém, Nesúhlas, Spor, Križiacka výprava, Svetová vojna, ktoré môžu medzi ľuďmi nastať, a čo v ktorom prípade robiť;
  • Collaboration Conductor – podpora komunikácie ako základu spolupráce v tíme.

Autorka tak skúma pozíciu kouča z viacerých uhlov pohľadov. Každej takejto role venuje niekoľko podkapitol odporúčaných praktík a najčastejších problémov.

Vo zvyšných kapitolách sa snaží Lyssa presvedčiť, že správny agilný kouč musí začať od seba. Že musí absorbovať základné princípy agilného riadenia a žiť nimi. Často krát som mal pocit, že sa dokonca snaží skrz knihu koučovať čitateľa, hlavne pri niekoľkonásobnom opakovaní tej istej myšlienky len inými slovami (čo viedlo k miernemu nárastu objemu knihy, ktorému by sa dalo podľa mňa vyhnúť). Každopádne je v knihe daný silný dôraz na osobný rast a vývoj a skrz neho potom aj na vývoj vašich schopností predať agilné cítenie ľuďom. Zaujímavé sú takzvané úspešné a neúspešné režimy, v ktorých môžete skončiť, ak sa o koučovanie budete pokúšať.

Na záver sa dá povedať, že ak patríte k ľudom, ktorí nemajú agilnými metódami len žiť, ale majú aj poslanie ich šíriť ďalej, tak je toto kniha, ktorá by vás nemala minúť. Po prvé preto, lebo kníh, ktoré sa venujú koučovaniu a agilným metódam nie je veľa (podobná je snáď už len Agile Coaching od R. Davies a L. Sedley) a po druhé preto, lebo problematika koučovania je v nej rozobraná pomerne podrobne, a preto aj skúsený profesionál môže objaviť niekoľko drahokamov medzi riadkami. A ešte jedna myšlienka, ktorá sa mne osobne veľmi zapáčila (z kapitoly o tom, že pri agilných metódach musíte byť schopný prijať zlyhanie a zotaviť sa z neho): The battle cry of a team may be, „If we’re going to fail, let’s fail fast.“

AgileEE 2010

Cesta na konferenciu Agile Eastern Europe v Kyjeve sa začala veľmi skoro. Zámer bol vyhnúť sa dlhému čakaniu na hraniciach (4-6 hodín), ktoré sa na naše veľké prekvapenie vôbec nekonalo. Ukrajina dokonca zmenila procedúru a jeden zbytočný papierik bol z procesu odstránený. Žeby retrospektíva?

Samozrejme prekvapeniam sa nedalo nevyhnúť a prekvapením pre AgileSK bolo nakoniec dopredu dohodnuté a potvrdené ubytovanie, z ktorého však večer o 20:30 nič nebolo. V tomto momente sme museli “agilne” zareagovať  a prispôsobiť sa pomerne kritickému impedimentu.

Začiatok konferencie sa niesol v už tradičnej uvoľnenej atmosfére spolu s priateľskými  zvítaniami sa s Alexejom Krivitskym, Timofejom Yevgrashinom, Paulom Klippom, Robinom Dymondom atď. Je skutočne pravdou, že AgileEE je v porovnaní s ostatnými konferenciami ešte stále hlavne miestom opätovného stretnutia ľudí a nie tisícovým eventom vytvoreným hlavne ako obchod.

Najväčší problém bol vybrať si prezentácie, keďže mnohokrát boli v tom istom čase na iných pódiách.

Všetko začal Henrik Kniberg s prednáškou o princípoch Agile a Kanbanu. Henrik vysvetlil základné techniky odhadovania, poukázal na používanie XP techník, ako začleniť architektov do tímu. Nakoniec sme sa dozvedeli ako Kanban môže pomôcť, ako vizualizovať value stream aj na celoorganizačnej úrovni.

Mary Poppendick pokračovala s veľkým aplauzom. Je neuveriteľné ako táto dáma vie zaujať publikum od prvého momentu až do konca.  Začala s grófom Andrássom, z ktorého sa nakoniec vykľul Andy Groove, zakladateľ Intelu. Ak ste čítali jeho knihu o strategickom inflekčnom bode, tak Mary urobila  jeho pomocou opäť prepojenie inej oblasti do sveta vývoja softvéru s poukázaním paralel.

Celá jej prezentácia priniesla víziu a aj návrh na čom musí agile komunita pracovať do budúcnosti. Ide o Manažment 3, ktorý sa musí zamerať konečne na zákazníka, na zblíženie tímu so zákazníkom. Management 3 nás má naviesť ako “building the right thing, building the thing right”. Zaujímavým príkladom bolo IBM s jeho implementáciou WebSphere aj s výsledkami ako komunita pomohla IBM k výraznému úspechu tohto produktu.

Záver patril optimalizácii s príkladmi Amazonu a porovnania terminálu v Pekingu voči Heathrow.

“Treat people like volunteers. Manager job is marketing job, to sell ideas to people”

pokračovanie nabudúce….

Semafor

Viditeľnosť patrí k základným princípom agilných metód. Kontinuálne zostavovanie patrí základným praktikám agilného vývoja softvéru. Ak sa pokúsite tieto dva veci spojiť, veľmi ľahko vám môže vzniknúť jednoduché signalizačné zariadenie – semafor.

Semafor

Ten náš sme pripojili k systému len pred niekoľkými mesiacmi ale aj za ten krátky čas sa osvedčil. Je omnoho ľahšie prehliadnuť alebo ignorovať červenú na web stránke ale v oznamovacej oblasti Windows-u. O čosi ťažšie to ide vám na okraji zorného poľa zasvieti červená žiarovka (je umiestnený tak, aby na neho videl všetci členovia tímu – máme to šťastie, že sme všetci na jednom mieste). Reakcia na chyby pri zostavovaní sa skrátila na minimum. O vyzdvihnutí firemného povedomia  o vašom projekte mimo tímu ani nehovoriac (tak ako to už býva pri každej dobrej vizualizácii).

Je pripojený cez paralelný port a upravenú verziu klient CruiseControl.Net.  Na záver ešte uvádzam sprievodcu náhodného pozorovateľa, ktorý visí na nástenke blízko semafora.sprievodca.semaforom